vážnej koaličnej roztržke. Nie je isté, či je prvá, a už vôbec nie, či aj vážna.
Výhovorku, že nevedel zaparkovať, a preto nestihol pribehnúť do rokovacej sály, nemôže nikto, samozrejme, Mečiarovi zožrať. Znalci parlamentu už vysvetlili, že ho vozí šofér a na vyhradenom mieste je priestoru vždy dosť. Keby predseda HZDS povedal, že zaspal, alebo rokoval so zahraničnými bankármi, ktorí sľúbili investície sto miliárd dolárov, alebo čokoľvek iné, vyznel by omnoho dôveryhodnejšie. Vysvetlenie, prečo nehlasoval, je vyumelkované a prešpekulované až do tej miery, že vyzerá ako úmysel, aby nikomu neušlo, že z jeho strany išlo o schválnosť. Ale pozor: Snažiť sa o racionálnu analýzu signálov (a výrokov), ktoré vychádzajú od Mečiara, je jeden z najhlúpejších omylov, ktorých sa dopúšťajú glosátori slovenskej politiky. Platí už pätnásť rokov a platiť bude, že tento človek sa správa náladovo a nevypočítateľne. Prvý zákon slovenskej politiky znie: to, čo Mečiar robí a hovorí, veľmi málo súvisí s tým, čo si myslí a už vôbec nijako s tým, čo zajtra urobí.
Pravidlo nestráca na platnosti dokonca ani vtedy, ak zápletka okolo SIS, ktorá sa udáva ako dôvod Mečiarovej gestikulácie, je reálna a vyzerá napínavo. Znamená to však iba pravdepodobnosť, že absencia na hlasovaní mala byť výstrahou Ficovi, aby plnil personálne dohody, čo však ešte vôbec nie je totožné s tým, že pre koalíciu z toho vyplynú nejaké vážne (akékoľvek) dôsledky. Tieto dve veci treba oddeliť. Skutočnosť, že nový riaditeľ tajnej služby Jozef Magala odmietol menovať svojím zástupcom Mečiarovho človeka Igora Urbana, je určite komplikácia. Arzenál spôsobov, ako konflikt vyžehliť, je ale v tejto, počiatočnej fáze koaličného spolužitia obsiahly. Nebude taký široký vždy, ale v štádiu začiatku vládnutia, preberania moci a sýtenia vyhladovaných partajných krkov sú možnosti výmenných obchodov či dvojstranných kompromisov takpovediac nepreberné. Niežeby hýrili intelektom, z toho sa naozaj nedajú podozrievať, ale všetky tri strany si uvedomujú, že niet takého personálneho nároku, ktorého cena by bola čo len porovnateľná s politickými nákladmi eventuálnej nedohody. Čím staršia a mocensky nasýtenejšia koalícia bude, tým väčšmi bude toto vedomie ochabovať a vôľa riskovať silnieť. Dnes však ani, určite lukratívna, pozícia námestníka SIS nemôže trhať siete. Hoci nie je náročné si domyslieť, prečo na nej Mečiarovi tak záleží... Paradoxne, viac o bezmocnosti ako vôli bojovať ďalej svedčí aj spochybnenie Magalových schopností, s ktorým sa Mečiar zveril priamo na kameru. Iná otázka je, v akom vzťahu je toto vyjadrenie predsedu HZDS k bodu 3 odsek 4 koaličnej zmluvy, ktorý hovorí, že "až do vyriešenia spornej otázky sa zmluvné strany zásadne zdržia akéhokoľvek verejného komentovania, vysvetľovania vlastných
stanovísk alebo stanovísk inej zmluvnej strany."
Pokiaľ ide o princíp či pravdu, možné sú dva pohľady. Prvý hovorí, že ak Fico naozaj sľúbil Mečiarovi námestnícky post v SIS čo je už zrejmé tak išiel trochu nad rámec zákona o SIS. Ak už to byť muselo, ešte pred sľubom mal vec konzultovať s vlastným nominantom na post riaditeľa, ktorý má menovacie práva. Teraz je z toho cirkus, keďže pohľad druhý Magala má nielen zákonný, ale takpovediac aj odborno-ľudský nárok vybrať si do najvyšších funkcií takých spolupracovníkov, ktorým dôveruje do tej miery, aby mohol niesť za činnosť SIS ústavnú zodpovednosť. Ak nechce Jozefa Urbana osobne, dá sa mu iba blahoželať. Je to totiž presne ten Urban, ktorý bol ako poslanec šéfom parlamentnej kontroly SIS v čase riaditeľovania Ivana Lexu. Tým je povedané všetko.
Magala sám sa štylizuje do polohy podobne "utajenej skutočnosti", akou by mala byť inštitúcia, ktorej velí. Médiám sa predstavil tak, že o sebe nepovie nič, lebo je riaditeľ "tajnej služby". To je výrazné nepochopenie vlastnej roly jeho minulosť a kvalifikácia musí byť pred verejnosťou otvorená kniha. Prvým dojmom, ktorý zanechal, sa tento človek nijako nevymyká z novej nomenklatúry nekompetentný, nepripravený a nekomunikatívny, ako temer - ktorýkoľvek minister. Fico ho vyhrabal vo svojom okruhu, predtým pôsobil v nevýznamných funkciách. Niežeby Pittner mal na túto pozíciu akési základné dispozície, ktoré sa vyžadujú, je ale dôvodná obava, že s Magalom aj bez Urbana stratí SIS, teda civilná rozviedka a kontrarozviedka, definitívne zmysel svojej existencie. Teda ak za jediný zmysel, ktorý je v činnosti tejto inštitúcie dlhodobo pozorovateľný, nepokladáme službu politickým patrónom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
