okrese Rožňava. S týmto nerátali ani organizátori a mnohí návštevníci zhodnotili, že tradícia začala veľkolepo. V areáli novootvoreného Remeselníckeho domu bolo niekoľko stánkov, pod ktorými predávali, alebo predstavovali svoju robotu remeselníci. Bolo ich niekoľko desiatok. Prišli aj z Maďarska. Najviac zvedavcov sa zišlo pri kováčskej vyhni, kde sa práve kuli ornamenty zo železa. Za pohľad však stála aj výroba drevených hračiek, huslí, paličkovaná čipka, zhotovovanie šperkov z korálikov a ďalšie ručné práce. Ľudia nakupovali handrové koberce, súdky, bytové doplnky z kovu, šperky, obrusy, domáci med... Do toho im tancovali, hrali a spievali folklórne súbory zo širokého okolia. Trinásť partií zase súťažilo o najlepší guláš. Pokiaľ si niekto myslel, že zvíťazí len jeden, mýlil sa. Víťazom bol každý. Či už navaril štipľavý guláš, fazuľový, dokonca aj vegetariánsky guláš. Varili partie domácich, tamojších poslancov obecného zastupiteľstva, policajtov, poľovníkov, ľudí od Nesvád pri Nových Zámkoch a Rimavskej Soboty, z Maďarska, až po Košice.
Dedina bola plná, ako už dávno nie. A hlavne mladých ľudí. "My sme veľmi milo prekvapení! Nečakali sme až toľko ľudí, ale vidieť, že zrealizovať dobrý nápad sa oplatilo. Aspoň ľudia na vlastné oči vidia, čo všetko sa tu bude dať robiť. Máme Remeselnícky dom a prísť doň môže každý, koho remeslá zaujímajú. Každý sa môže učiť práve to, ktoré je pre neho atraktívne. Budeme tu mať dielne, lektorov a obnoví sa tak tradícia, ktorá tu bola už v dávnej minulosti. Remeselnícky dom je pre každého. Je jedno, či je to Slovák, Maďar, alebo Cigán. Dvere sú otvorené pre každého," horlivo a spokojne vysvetľoval organizátor podujatia a predseda Združenia gemerských remeselníkov Juraj Nagy. Medzi ľuďmi sme stretli aj predstaviteľa bývalej vlády Zsolta Simona, ktorý ako rodák z Gemera na podobných akciách v regióne nechýbal ani v minulosti. Na otázku, ako sa má, odpovedal s úsmevom: "Už pokojnejšie," mysliac na to, že mu po voľbách ubudli pracovné povinnosti v súvislosti s rezortom pôdohospodárstva. Koho nezaujímali remeslá, sledoval kultúrny program, zabával sa so známymi, alebo ostal pri ochutnávke kulinárskych špecialít. A podvečer už vystúpenia folkloristov prehlušoval spev návštevníkov.
Ako sa stala Krásnohorská Dlhá Lúka centrom gemerských remeselníkov
Podľa jedného z tamojších remeselníkov Štefana Ulmana boli kedysi v dedinách ľudia, ktorí ovládali niečo z takmer každého remesla. A bolo ich dosť. Postupne sa orientovali len na jedno remeslo a stali sa z nich vychýrení ľudoví umelci. "Vari najviac bolo obuvníkov a hrnčiarov a potom tých, ktorí vedeli opraviť kovové časti poľnohospodárskych strojov. To bolo tiež umenie. Dosť bolo takých, ktorí pracovali s drevom. Ale prvé skutočne umelecké sklony sa prejavovali u pastierov, ktorí si sami zhotovovali pastierske palice. V dedine si zatiaľ ľudia začali sami vyrábať nábytok," hovorí 55 ročný Š. Ulman.
"Nepamätám sa, žeby niekto v mojom detstve rezbárčil. Ja som začal v 70. rokoch kresliť a vyrezávať do dreva. V roku 1996 sme svoju robotu spojili s mojím kamarátom a odvtedy sa k nám pridali ďalší remeselníci. Bolo nás päť a dnes už fungujeme ako jedna partia. Pred piatimi rokmi sme sa rozhodli, že naše aktivity treba rozšíriť a spolupracovať aj s iným regiónmi. A stretli sme úžasných ľudí z Chanavy Odtiaľ pochádzajú veľkolepé kovové brány. Po nich prišli remeselníci zo Širkoviec, zo Silicie, zo Silickej Jablonice...". Pokračovali organizovaním prvého remeselníckeho tábora pre deti. Tie dievčatá, ktoré sa tam ako 15 ročné učili vyrábať malé šperky z korálikov, majú dnes už 20 rokov a sami učia malé deti nielen výrobe šperkov, ale aj napríklad tkáčstvu. A to je cieľ Združenia gemerských remeselníkov. Vychovať z mladých čo najviac zručných ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
