veľké politické témy a znamenité figurálne kresby k charakteru novej zostavy. Tón augustovej uhorky ale udávajú rôzne pseudokauzy a verbálne zrážky, bez hlavy, päty a obsahu. Keby sa zabávali len novinári a povolebne sa nudiaci politológovia, zmienka by nestála za to. Do debaty o ničom však zasiahol aj muž najzaneprázdnenejší Robert Fico.
Tento človek, "predseda strany Smer-sociálna demokracia a predseda vlády", ako oznamuje v platenej tlačovej správe (asi aby sme si ho s niekým nesplietli), nemá lepšiu robotu, len reagovať na novinový rozhovor iného povaľača Bélu Bugára. Ten sa v podmienečnom spôsobe čo je dôležité vyslovil, že Fico "klame", ak vyjadrením, že v povolebných rokovaniach boli koaličné strany bezzásadové, myslel na SMK. Toto považoval predseda vlády za natoľko dôležitý politický artefakt, že cítil potrebu ešte šiestykrát zopakovať, že "SMK do poslednej chvíle naznačovala pripravenosť vstúpiť do vlády so Smerom a HZDS a bola ochotná obetovať doslova každú z reforiem bývalej vlády".
Netreba doktorát z psychológie, aby bolo evidentné, že zášť, nenávisť a túžba ponížiť sú programy, na ktorých funguje Ficov mentálny softvér. Rozumiete keby takto reagoval nejaký predseda strany mesiac pred voľbami, napr. Martináková, Rusko, alebo hoci aj Fico, ktorých základná politická činnosť bola, že monitorovali, čo kto povedal, a potom odpovedali. Ako ale môže napadnúť predsedu vlády predsedu vlády!! uprostred pracovného dňa, aby odpovedal na článok v novinách, a ešte takú preležanú agendu??? Len tak, že mu nesmierne záleží, aby mal pravdu posledné slovo. Ficovi musí byť hrozne dôležité, aby svet vedel, že Bugár predal reformy za misu šošovice, ktorú mu nakoniec on sám veľký Fico odoprel. Politik narazí denne na sto vecí, ktoré sa mu nepáčia, či sú nepravdivé. Reaguje aj keď má hovorcu len na podstatné. Toto je úchylka. Predstavme si, že by dotknutí reagovali na každú Ficovu volovinu. To by sme dopadli. Napr. manažér Massmann z SPP na to, že mu "ide len o zisk, zisk a zisk".
V závere sa Fico mení na komentátora: "Opakované zavádzajúce vyhlásenia SMK vnímam (...) ako politicky motivovanú snahu (...) v rámci prebiehajúceho boja o líderstvo v pravicovej opozícii". Toto je znamenie, ako predseda vlády predseda vlády!! sleduje politickú debatu. Ako rys ostrovid. Kde berie čas zaoberať sa takými hlúposťami? Tzv. "boj o líderstvo pravice" je čisto virtuálna téma, ktorú vymysleli novinári po reinterpretácii výrokov Dzurindu na otázky, čo mu sami položili.
Aby bolo jasné, aká je to absurdita: "Boj o líderstvo pravice" prebieha na Slovensku napr. tak, že k takej ohromnej kauze, akou je cenová vojna s "monopolmi", dodnes neodznela jedna relevantná veta ani z SDKÚ, ani z KDH. Dzurinda a Mikloš, ktorí mali plné hrdlá ako Fico "vráti Slovensko k prekonaným problémom", "problém Smeru je nekompetentnosť, populizmus a nezodpovednosť" a pod., sú na dovolenkách. Ostatní netušia, čo sa deje. KDH sa ozve len na (homo)sexuálnu tému, SMK reaguje len na Slotu (nová žaloba!) a pálenie plátna. Ostatné kauzy berú na vedomie len v prípade, že sa ich pýtajú. Tak vyzerá "boj o lídra pravice" na Slovensku. Tomuto pritakáva Fico predseda vlády. Keby tu existoval nie "boj o lídra pravice", ale aspoň o základný rozum, opozícia by za energetické úlety už rozniesla Fica v zuboch. "Boj o lídra pravice" vyzerá na Slovensku tak, že keď Fico vykríkol, že "energetická vlastizrada", odpoveďou bolo hrobové ticho.
Mimochodom, v "boji o lídra pravice" sú mnohovravné aj nominácie na predsedov poslaneckých klubov. Tvárou politiky SDKÚ bude Janiš, KDH bude dirigovať Sabolová (vivat Košice) a SMK Bárdos. Vo väčšine parlamentných demokracií je naprosto obvyklé, že šéfmi opozičných frakcií sú predsedovia strán, keďže to sú najviditeľnejšie pozície na mimovládnej strane ihriska. Vodcovia frakcií vystupujú so spoločným stanoviskom celého klubu, ich sa médiá pýtajú, aký je názor strany na ten-ktorý problém, spravidla, resp. vždy sú to najlepší rečníci. Na Slovensku si cez tri volebné obdobia táto kľúčová funkcia v parlamentnej demokracii primeranú váhu nezískala, hoci z logiky veci by ju mali zastávať politicky najsilnejšie postavy. Úzus vo svete je dokonca taký, že do parlamentných funkcií (podpredsedovia, vedenie výborov) stavajú opozície ľudí z druhého a tretieho sledu, aby najväčšie kalibre boli tvárami straníckej politiky. Na Slovensku sú zvyky iné. "Boj o lídra pravice" budú zvádzať anonymní treťoligisti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
