a základných škôl.
"Bude to praktické vyučovanie o tom, ako chápať informácie z médií. Ako nebyť len ich pasívnym konzumentom," uviedol pre TASR Rafaj. Týka sa to podľa neho širokej škály problémov od vnímania reklamy až po porozumenie televíznym diskusiám. "Žiaci by sa mali naučiť určitému odstupu aj v prípade politických diskusií. Vedieť rozoznať pózy a neférové argumenty," dodal.
Problematika by sa podľa neho mohla vyučovať v rámci viacerých predmetov, napríklad slovenského jazyka, etiky, alebo občianskej výchovy. "Keďže ide o médiá, ministerstvo kultúry by mohlo byť garantom obsahu a ministerstvo školstva by spolu so Štátnym pedagogickým ústavom vypracovalo metodiku pre učiteľov," uzavrel Rafaj.
Ako nám však povedala PaedDr. Jaroslava Mamčaková, učiteľka etiky a náuky o spoločnosti na košickom Gymnáziu Alejová, samotný predmet si zatiaľ veľmi dobre predstaviť nevie. "Je ťažké sa k tomu vyjadrovať, keďže ešte neexistujú reálne podklady a metodika a je to len v rovine plánov." Ako však Mamčaková jedným dychom dodáva, "je potrebné niečo robiť, lebo mladí ľudia dennú tlač nesledujú, nevenujú sa diskusiám ani politike." Čo je však podľa nej najhoršie, nevedia zaujať vlastný relevantný postoj k aktuálnym, hoc i len banálnym problémom. A to najmä kvôli tomu, že vôbec nevedia, že sa niečo deje.
"Osobne si myslím, že problémom je hlavne málo čítania, ak nerátame lacný bulvár. Nemyslím tým len dennú tlač, ale aj knihy všeobecne. Tým pádom im chýba slovná zásoba a v tomto smere sa nijako nerozvíjajú," domnieva sa jaroslava Mamčaková. Podľa nej aj iných pedagógov chýba mladým schopnosť formulovať vlastné postoje a závery. Problémom je aj nezáujem mladých o seriózne spoločenské dianie. "Keďže učím v rámci Náuky o spoločnosti aj politológiu, právo či ekonómiu, tam naozaj vidím, že žiaci ozaj málo sledujú tieto debaty a politické diskusie. Nevedia sa k nim vyjadriť, nieto ešte premýšľať nad tým, či politici diskutujú seriózne alebo nie alebo o čom vôbec diskutujú. Radšej prepnú na reality show. Samozrejme, česť výnimkám."
Problémom apatie nie je len nezáujem, ale aj formovanie názorov najbližším okolím. Ak dieťa doma počuje len samé zlé vyjadrenia na adresu toho či oného, alebo celkovo negatívne komentáre k aktuálnemu dianiu, tento nezáujem je presne takto formovaný aj uňho a samozrejme tento postoj preberá a o politiku, ale aj iné témy, sa nezujíma.
Keď sa obzrieme o pár rokov dozadu, situácia bola podľa Jaroslavy Mamčakovej iná. "Rozdiel súvisí určite aj s rozvojom technológií. Kedysi bola možnosť čerpať informácie len z novín a televízie. A museli aj žiaci! Keď som chodila do školy, povinne sme museli na občianskej náuke sledovať doma správy a na hodine sa k nim vyjadriť. Podstata tam síce niekedy unikala, ale išlo už len o to, že tí žiaci boli nútení aspoň otvoriť tie noviny a vidieť aspoň v nadpisoch, čo sa v tom svete deje. Podstatou úlohy bolo samozrejme vydedukovať svoj vlastný názor a urobiť nejaký záver."
Ako na záver Jaroslava Mamčaková dodala, projekt nemusí byť zlý, len ho treba dobre vypracovať a hlavne zahrnúť do viacerých predmetov. "Je veľmi dôležité, ako bude vypracovaná metodika. Aj učiteľ potrebuje nejaké podklady, nemôže učiť halabala ako príde..."
Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) vyhodnocuje prvý rok experimentu, ktorého cieľom bolo otestovať možnosti vyučovania mediálnej výchovy na základných školách a osemročných gymnáziách. "Som veľmi rada, že sa to stalo prioritou vlády," uviedla pre TASR Viera Kačínová z ŠPÚ. Mediálnu výchovu testovali ako nepovinný
voliteľný predmet v Bratislave na ZŠ Žitavská, na osemročnom gymnáziu na Pankúchovej ulici a na gymnáziu A. Vrábľa v Leviciach. "Mediálna výchova môže byť súčasťou iných predmetov, alebo ju môžu vyučovať ako nepovinný predmet," vysvetlila. Kačínová však nevylučuje, že by sa v závislosti od vývoja reformy vzdelávania v budúcnosti mohla na niektorých školách vyučovať aj ako samostatný povinný alebo voliteľný predmet.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
