týždne skôr, dnes stará vláda podá demisiu. Je to vôbec prvý zreteľný pohyb, ku ktorému u nich po 2.júni dochádza, ale nič nemení na tom, že situácia je extrémne zamotaná a riešenie stále v nedohľadne. Teraz to už nie je žart v Prahe sa môže stať, že z júnových volieb nevzíde vôbec nijaká vláda.
Demisia Jiřího Paroubka totiž neznamená, že dôveru dostane nejaká zostava pod vedením Mirka Topolánka. Tento líder ODS vyhral voľby, vytvoril s ľudovcami a zelenými tzv. trojkoalíciu, nezískal ("nepretiahol", "neulovil") ale stoprvého poslanca, aby mal väčšinu. Rokovania o "tolerancii" opozičnej po dnešku ČSSD naťahoval Topolánek dva mesiace, až mu prezident, inak čestný predseda ODS, naznačil, že už toho má plné hrdlo a ak ODS bude blokovať voľbu predsedu parlamentu (ktorý má byť z ČSSD, keď premiéra stavia ODS), tak v druhom kole poverí zostavením vlády jeho úhlavného soka Paroubka.
Budúcnosť ešte ukáže, či Klaus sa len vyhrážal, alebo to myslel vážnejšie. Ale hrozba zabrala, ODS s ľudovcami a zelenými v pondelok umožnili zvoliť nového šéfa snemovne Miloslava Vlčka, čo uvoľnilo blokádu. Procedurálne. Nie politicky. Vtip je totiž v tom, že darmo sa vyjednáva o menšinovej vláde ODS, ktorú by ČSSD, spolu s dvomi menšími stranami, tolerovala, keď Paroubek to nemá ani v päte, lebo on má s komunistami dokopy rovnakých sto poslancov ako ODS so svojimi spojencami. A robí si nádeje, že "uloviť", "pretiahnuť", "presvedčiť" niekoho z druhého tábora by mohol práve on. Toto je kompozícia, ktorá funguje v Prahe mesiace. Sto na sto, pričom obe strany lavírujú s vyčkávaním na zbehov. Pod tlakom je ale víťaz, ODS a predseda Topolánek, ktorí akože zostavujú vládu.
Ťažko povedať, či sa na situáciu v Prahe už dá použiť vyjadrenie, že je novým dôkazom, ako v mene sebeckých záujmov dokážu politici hazardovať so štátom. Je to zložité. Česká ekonomika šliape ako ešte nikdy od Karla IV., prekonáva rekordy v obchodnej bilancii i raste HDP a vládu k šťastiu vôbec nepotrebuje. Len štát, teda centrálna vláda a priľahlá sieť inštitúcií a klientov, potrebujú rozpočet. Tragédia by ale nemala nastať, ani keď ho nebude mať kto zostaviť. Pôjdu na rozpočtové provizórium, čo môže byť ešte aj výhodné, keďže výdavky zostanú zmrazené také sú pravidlá na úrovni tohto roka. Znamená to s najvyššou pravdepodobnosťou, že prešvihnú termín pristúpenia k zavedeniu eura, ktorý je stanovený na január 2010. Otázka, či je to zlé alebo dobré, je na iný komentár, autor tohto si myslí, že nič hrozné sa nestane. Napokon, ako sa zhodujú už temer všetci nezávislí analytici, ktorým nepadla na hlavu omietka, kritériá pre euro by nestihla splniť ani legitímna vláda. O to väčšmi, že ODS sa do eurozóny ani nijako nehrnie. (Na iný komentár je aj oslepujúci kontrast s Ficom, ktorý prisahal na konvergenčný program k euru s termínom január 2009, pričom sa chystá na presne ten typ sociálnych výdavkov, ktoré podkopali rovnováhu českých verejných financií.)
Iná vec je administrácia štátu, kde sociálni demokrati nechávajú po 8 rokoch po sebe taký bordel, aký aj na Slovensku môžeme len závidieť. Je obava, že úradníci bez kontroly politikov rozkradnú aj príbory, vešiaky a splachovacie zariadenia. Moc a akčný rádius byrokracie, ktorá je štátom v štáte, sú obrovské, ale do detailov, čo môžu spôsobiť, nevidieť. Fakt je ten, že dva-tri mesiace rokovaní o vláde nie je v Európe ešte veľmi nezvyklé. Dlhšie už môže byť problém. Politici, ako naznačujú prieskumy, sa zatiaľ nemusia báť ani o preferencie. Popularita ODS, napriek tomu, že dva mesiace presadzovala mŕtvy projekt, vyskočila v dvoch výskumoch na historický rekord 41 percent. Vtipné je, že ani ČSSD veľmi nestráca stále okolo 30. Čechov, ktorí žijú stále lepšie, a na rozdiel od Slovákov si to aj uvedomujú, síce šachy v politike otravujú, ale nijako zvlášť ich to nevyrušuje.
Problém, pred ktorým neutečú a ktorý najväčšmi deklasuje politickú triedu, je slovenskému uchu intímne známy reformy. Ekonomika je v rozlete vďaka ohromným investíciám, ľudia míňajú ako diví a zadlžujú sa, akoby mal prísť koniec sveta, ale štát melie z posledného. Zdravotníctvo, dôchodky, sociálny systém sú neufinancovateľné. Predlžovanie agónie politikmi ukracuje vzácny čas, ktorého nemajú nazvyš. Preto sú hazardéri. Aj Topolánek, ktorý, úplne strácajúc zmysel pre realitu, chce vládnuť v menšinovom formáte štyri roky. Jediné, čo môže Česku pomôcť ale nemusí sú pritom predčasné voľby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
