ústredie práce, bola ku koncu júla miera evidovanej nezamestnanosti 10,2 percenta. Za rok ubudlo v evidencii nezamestnaných 31 087 ľudí.
V lete býva pravidelne menej evidovaných nezamestnaných ako v zime - vďaka sezónnym prácam, zvlášť v stavebníctve a poľnohospodárstve. Už koncom septembra môže byť miera nezamestnanosti vyššia, pretože 31. augusta sa skončí školský rok absolventov stredných škôl. Podľa hovorcu úradu práce v Košiciach Igora Jakeša ju však konce školského roka, letných prác, kalendárneho roka už neovplyvňujú "tak výrazne ako v minulosti".
Podľa Rastislava Nošku z mimovládneho Inštitútu zamestnanosti hlavnú rolu zrejme zohráva rast zamestnanosti. Tvrdí, že od prvého štvrťroka 2005 do prvého štvrťroka 2006 pribudlo zhruba 80 100 zamestnaných, čo napovedá, že zlepšenie situácie "nie je spôsobené iba vplyvom administratívnych zmien, ale má reálny základ".
Od začiatku roka úrady práce každý mesiac umiestnili do práce priemerne 19 728 a pre nespoluprácu vyradili 5297 osôb. Jozef Ivan z úradu práce vo Veľkom Krtíši však tvrdí, že aj vyradenie pre nespoluprácu vlastne mnoho ráz nastane preto, že nezamestnaný si našiel prácu, a tak "na najbližší kontakt už nepríde". Aj podľa Jakeša pokles miery nezamestnanosti svedčí o náraste zamestnanosti. Poznamenáva však, že "neustále narastá podiel nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných", takže podľa neho bude asi dôležité, či sa práca nájde aj pre nich.
Ľudia s vysokoškolským vzdelaním si podľa všetkých štatistík nájdu zamestnanie najľahšie. Sú ale regióny, kde ani vysoká škola nezaručuje pracovné miesto. Napríklad na Spiši majú vysokoškoláci bez technického vzdelania často horšiu pozíciu než ľudia so strednou školou. Celkovo je spomedzi nezamestnaných len 2,6 percenta vysokoškolákov. Aj podľa správy ministerstva práce je možnosť získať prácu "výrazne prepojená s úrovňou dosiahnutého vzdelania". Mnohí ale kvôli slabej ponuke vo vlastnom regióne odchádzajú do veľkých miest, najmä do Bratislavy, či do zahraničia. „Iba jedna tretina evidovaných nezamestnaných ľudí s vysokou školou sa zamestnala na Spiši, ostatní odišli do Bratislavy, Žiliny, Košíc či do zahraničia," hovorí Miluše Bendíková z úradu práce v Spišskej Novej Vsi.
Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku od roku 2000 neklesla pod 10 percent a dlhodobo sa pohybuje na takej úrovni, že tri štvrtiny nezamestnaných sú bez práce dlhodobo. Oproti priemeru Európskej únie "sme na tom veľmi zle".
K poklesu nezamestnanosti prispelo aj rozšírenie Európskej únie. "Značný počet uchádzačov o zamestnanie si našlo zamestnanie v štátoch únie, v našom prípade hlavne v Maďarskej republike," tvrdí Ivan.
Miera nezamestnanosti, ktorú na základe výberového zisťovania počíta Štatistický úrad, je síce vyššia ako tá, ktorú vykazuje ústredie práce, no aj ona klesá. Kým v prvom štvrťroku 2005 to bolo 17,5 percenta, teraz 14,9 percenta, čo je podľa ČTK najmenej od roku 1999.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
