v ich získavaní. Porovnajme túto situáciu s tou, aká bola v roku 1921 v Zemplíne, kedy sa na prebytok miest v školách nemohli sťažovať. Bojovali aj tam na poli vzdelávania, ale o to, aby vôbec nejaká škola bola.
Čím viac sa schyľovalo k začiatku školského roku 1921-22, tým boli nervóznejšie úradnícke rodiny v Michalovciach, lebo nevedeli, kam budú ich deti chodiť do školy. Mnohí úradníci prišli z Čiech a Moravy, odkiaľ ich zavolali slovenské úrady na základe vládneho rozhodnutia o pomoci Slovensku, prišli aj učitelia, dôstojníci, četníci. Vopred sa však nezaujímali o možnosti štúdia svojich detí na stredných školách. V Košiciach to ani nebolo potrebné, bol tam dostatok škôl a niektoré, ako učiteľský ústav dodatočne otváral prvé ročníky aj po začiatku školského roka a tiež pre dievčatá.
Regionálna tlač východného Slovenska, ústredné osvetové a iné periodiká, denník Právo lidu priniesli v auguste niekoľko správ a komentárov o zložitej situácii v školstve na východnom Slovensku. Titulok tohto článku "boj o stredné školy na Zemplíne" sme si vypožičali z článku denníka Právo lidu. Vychádzal z toho, že "...od Slanských vrchov na východ, kde žije štyristotisíc Slovákov, niet jedinej strednej školy oproti iným západným stoliciam, kde vzhľadom k počtu obyvateľov majú hneď škôl aj päť."
Michalovce ako centrum Zemplína mali v tom čase desaťtisíc obyvateľov, medzi nimi veľa úradníckych rodín, ktoré čakali na strednú školu pre svoje deti s veľkou netrpezlivosťou. Okrem štrnásťtriednej štátnej ľudovej školy, do ktorej chodilo asi tisíc žiakov, mali iba dvojtriednu meštiansku školu so 150 žiakmi a žiadnu strednú školu. Ešte v júli 1921 sa zišli záujemcovia o založenie strednej školy v Michalovciach, vytvorili prípravný výbor na jej výstavbu a jednomyseľne sa zhodli na tom, že zriadia štátne reálne gymnázium. Potom vznikol problém: kde by malo byť gymnázium? V Michalovciach alebo v Humennom? Išlo o študentov z celého Zemplína a tí z výboru, ktorí boli nejako spätí s Humenným, presadzovali humenský variant s tým, že je to pre široké okolie výhodnejšie mesto aj v súvislosti s dopravou. Michalovskí fanúšikovia školy obhajovali Michalovce ako centrum Zemplína, ktorému prislúcha právo mať strednú školu. Debaty neviedli k ničomu, preto mestský úrad navrhol, aby spoločne s prípravným výborom požiadali vládu ČSR v Prahe o vyslanie nestrannej komisie, ktorá by rozhodla o sídle budúcej školy namiesto nich. Komisiu naozaj ministerstvo vymenovalo a táto po preskúmaní situácie školskej siete oboch miest odporučila ministerstvu školstva v Prahe, aby v Michalovciach zriadili pobočku meštianskej školy pre tamojších žiakov. V Humennom mali okrem ľudových škôl aj meštianku s malým počtom žiakov, odbornú drevársku školu so siedmimi žiakmi a od nového školského roku mali v nej pribudnúť piati. Neskoršie rozhodlo ministerstvo o výstavbe gymnázia v Michalovciach. To bolo jediným tzv. zberným gymnáziom pre študentov z okolia až do konca druhej svetovej vojny.
Odborné školy na východnom Slovensku mali opačnú situáciu - malý počet žiakov a preto sa ich od prvého júla a počas školských prázdnin snažili získať inzerátmi v tlači. Napríklad na Štátnu roľnícku školu v Sabinove v Šarišskej župe. Kritériom bola veková hranica 15 rokov a "aspoň s dobrým prospechom vychodená obecná škola". Prijímali aj do druhého ročníka žiakov z niektorých hospodárskych škôl, ktorí mali záujem získať v Sabinove väčšiu prax. Roľnícka škola tam mala aj veľkostatok, liehovar, pálenicu špeciálne na slivovicu, veľký chov oviec, ovocnú škôlku.
Niektoré školy v obciach neboli vôbec obsadené pre nedostatok učiteľov, hoci žiakov bolo dosť do cirkevnej aj štátnej ľudovej školy. Cirkevná škola v Budkovciach nemala učiteľa ešte 22. augusta. Rímsko-katolícky farský úrad ponúkol záujemcom v inzerátoch plat od obce 560 korún, zadarmo byt a lákal ich na železničnú stanicu, notariát, poštu a lekára. Na niektoré jednotriedky v odľahlých obciach na slovensko-poľskej hranici prišli učiť českí učitelia, ovládajúci slovenčinu. V obci Obručné učila napr. manželka lekára MUDr. Ivana Bajka, ktorý zase prišiel z Prahy ako absolvent Karlovej univerzity vypomôcť do nemocnice v Levoči.
V dvadsiatych rokoch minulého storočia bol v Zemplíne aj nedostatok učňovských škôl, takže záujemcom o vyučenie v rôznych odboroch dali možnosť v Zlíne, Ostrave, Brne prostredníctvom Spolku Východoslovákov v Bratislave a Červeného kríža.
V období, o ktorom píšeme, sa v Poľsku vyskytol mor hovädzieho dobytka. Preto do ohrozeného územia susediaceho s Poľskom vyslalo ministerstvo poľnohospodárstva štáb ľudí, ktorý mal za úlohu prednášať o tejto nákaze a premietať aj filmy. Obce, kam prišli, im museli zabezpečiť dopravu a ubytovanie a miestni učitelia účasť gazdov a ďalšiu osvetu v obci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
