Mikuláš Moyzes. Podľa neho je v Prešove pomenovaná ulica na Táborisku a Základná umelecká škola na Baštovej ulici v dome č. 23 neďaleko známej Floriánovej brány.
Mikuláš Moyzes pol života pôsobil v Prešove a vytvoril tu podstatnú časť svojho hudobného diela. Napriek tomu, že nepochádzal z východného Slovenska, zrástol s Prešovom a cítil sa tu naozaj ako doma. Narodil sa 6. decembra 1872 vo Veľkej Slatine pri Zvolene. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, v roku 1893 bol učiteľom v Berehove, potom vo Veľkom Varadíne a Kláštore pod Znievom. Odtiaľ prišiel v roku 1908 ako 36-ročný do Prešova. medzitým študoval na budapeštianskej akadémii a nadobudol kvalifikáciu pre vyučovanie spevu a hudby na stredných školách.
Prešov bol pre neho nielen najdlhšou životnou zastávkou, ale aj miestom jeho najväčších aktivít v hudobnej kultúre, pedagogickej práci a spoločensko-politickej činnosti. Ako národovec po vzniku prvej ČSR sa intenzívne zapojil do administratívnych prác pri formovaní Šarišskej župy v nových podmienkach a stal sa zakladateľom miestnej zložky Matice Slovenskej.
Hlavné poslanie, pre ktoré prišiel do Prešova, bolo vyučovať spev a hudbu na Dievčenskej preparandii na Konštantínovej ulici č. 2, v ktorej je gymnázium. Po roku 1918 sa stal riaditeľom tejto školy a prepracoval sa na známu osobnosť skladateľa slovenskej národnej hudby. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky Mikuláš Moyzes bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Známe sú jeho aktivity pri vedení cirkevných a svetských speváckych zborov, ktoré často dirigoval. Písal učebnice hudby, zemepisu, dejepisu, slovenského jazyka, počtov a iné.
Pracoval v oblasti teórie a filozofie hudby a hudobného života slovenského ľudu. Upravoval mnohé dolnozemské a šarišské piesne a takto rozvíjal hudobnú kultúru na Slovensku a ČSR. Pričinil sa o založenie hudobnej školy v meste v roku 1921, ktorá prekonávala mnohé útrapy a jeho zásluhou stále napredovala. Zachovali sa niektoré písomnosti, ktorými žiadal Mestskú radu v Prešove o pomoc pri rozvíjaní hudobného školstva. Postupne sa uvedená škola pretransformovala na dnešnú Základnú umeleckú školu.
Do rozvoja hudobného života v meste sa zapájala aj jeho manželka, ktorá bola Nemka a pochádzala z Vršaca v Rumunsku. Bola výbornou sopranistkou a často vystupovala ako operná speváčka v Košickom divadle, v budove Čierneho orla v Prešove a na vystúpeniach ju hudobne sprevádzal jej manžel.
Jeho smrť v roku 1944 spôsobila medzeru v našom hudobnom prostredí, ale tá sa vyplnila jeho nasledovníkmi a ďalšími priekopníkmi z Prešova. Medzi nich patrí aj jeho syn Alexander Moyzes. S Prešovom už nebol tak spätý ako jeho otec.
Vďační Prešovčania pre spomienku naň mu dali na mestskom cintoríne postaviť mramorový pomník v podobe lýry. Dlhšie som pátral po mieste jeho bydliska. Za viac ako 60 rokov, čo zomrel, sa toho veľa zmenilo v Prešove, aj názvy ulíc a čísla domov. Nakoniec som sa dopátral a našiel dom, v ktorom býval a kde aj zomrel na terajšej Bayerovej ulici č. 8, ktorá sa do roku 1971 volala Kukučínova a mala číslo 4. V uvedenom dome sa v súčasnej dobe nachádza Metropolitná rada pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Škoda, že pozabudli na dom dať informačnú pamätnú tabuľu na počesť velikána slovenskej hudby a vzácneho Prešovčana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
