týždenníkov neobjavujú. Avšak dostanú sa tam tí, ktorí viac-menej nič nedokázali. Stačilo sa im prihlásiť do jednej z reality show, pobudnúť v nej pár dní a spoločnosť sa mala možnosť hneď dozvedieť podrobnosti o nich, o ich rodine, známych, priateľoch, možno i partnerských vzťahoch.

Pred nedávnom som mal možnosť cestovať s takýmto človekom. On ma, samozrejme, poznať nemohol, no ja jeho áno. Človek sa i napriek snahe bulváru nevyhne. Stačí, keď si kupujem noviny. Hneď titulná strana jedného denníka na Slovensku, vedľa jeden "spoločenský týždenník", pod ním ďalší a ďalší. Je ich toľko, že človek má jednoducho smolu. Keď som však sedel v tom autobuse, počúval som ho. Prakticky celú cestu telefonoval. Rozoberal svoju prácu. Mal som tak možnosť dozvedieť sa, čo chystá, čo plánuje, proste to, čo by "bulvárny" novinár využil. Keď ho priateľka zahriakla, aby netelefonoval, je odpoveď bolo prostá. "Mám sa na niečo hrať?" Nie, len voči ostatným byť trochu ohľaduplnejší a nerobiť zo seba pána Dokonalého, ktorý "ligol" múdrosť sveta... Každého totiž nemusím zaujímať aké plány má "hviezda showbiznisu", ktorá pri tom ani hviezdou nie je.

Neviem, čím to je. Možno je to novinármi a možno tými ľuďmi. Amožno ľuďmi, ktorí sí kúpia noviny do električky a majú ich prečítané o dve zastávky. A aj keď na ne nadávajú, že "o dve zastávky tieto noviny vyhodím", zajtra si ich kúpia opäť... Neviem. No je o mnoho viac ľudí, ktorí si tú pozornosť zaslúžia a nedostanú ju.

Autor: Marek

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.