prachu. A teraz dokonca vieme už aj to, že toto množstvo sa počas uplynulých 30 000 rokov prakticky nemenilo. Vieme to na základe výsledkov štúdia dvoch vedcov z newyorkskej Columbia University a nemeckého Ústavu Alfreda Wegenera pre polárny a námorný výskum. Vedci študovali vzorky ľadu, odobratého z hĺbky antarktických ľadovcov, ktoré pokrývajú už spomenuté obdobie 30 000 rokov. V tomto ľade je zachytený aj kozmický prach, ktorý postupne padal a padá na našu Zem. Do tohto prachu sa počas jeho vesmírnej púte dostávajú z tzv. slnečného vetra častice izotopu hélia 3He (jadro tohto izotopu má dva protóny, ale len jeden neutrón). Koncentrácia tohto vzácneho izotopu je v kozmickom prachu približne 5 000 krát vyššia ako v prachu, ktorý sa do antarktického ľadu dostáva zo zemskej atmosféry. Na základe merania množstva izotopu 3He vedci usúdili, že akumulovanie kozmického prachu sa prakticky nezmenilo, keď sa na Zemi skončila posledná veľká doba ľadová a nastalo terajšie teplejšie obdobie. Merania množstva izotopu 4He (jeho jadro má dva protóny a dva neutróny), ktorý sa na Zemi vyskytuje v oveľa väčšej miere ako izotop 3He, zase ukázali, že pozemský prach, padajúci na Antarktídu počas doby ľadovej, má iný pôvod, než prach, padajúci v teplejších obdobiach. Výsledky, získané na zákalde štúdia ľadového "archívu" Antarktídy, prispejú k lepšiemu porozumeniu klimatickej histórie našej planéty.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
