PhDr. Klaudia Buganová, etnografka
Myšlienkový obsah predkresťanských magicko-ochranných znakov sa v priebehu vývinu oslaboval a vytrácal z kolektívnej pamäti. Kresťanské náboženstvo sa postupne očisťovalo od nánosov predkresťanských predstáv. Aj keď dnešná spoločnosť už nepozná pôvodný obsah prastarých symbolov, neprestala ich používať ako výzdobné prvky.
Tie sa vyskytovali najmä na čelných fasádach a štítoch domov, ktoré boli akýmisi výkladnými skriňami ľudovej výzdoby. Veľkú výtvarnú invenciu oceňujeme u remeselníkov, či už išlo o rezbárov a tesárov pri drevených stavbách, alebo o štukatérov na murovaných objektoch. Títo uplatnili svoju kreativitu na podobe vyrezávaných vetracích otvorov výzorníkov. Nimi prúdil vychádzajúci dym a späť do pôjdu prenikalo svetlo. K najčastejším patrili kruh, štvorec, obdĺžnik, trojlístok, srdce, vetvičky, strom i zložitejšie zvieracie motívy. Aj tieto znaky symbolizovali životný názor majiteľa.
Človek začlenený do tradičného ľudového spoločenstva nezdobil iba pre uspokojenie osobnej túžby po peknom, oveľa viac sa chcel svojím dekorovaným artefaktom reprezentovať pred ostatnou pospolitosťou.
Z vegetatívnych tvarov sa uplatnili rozličné rastliny a stromy.
Rastliny boli symbolom jednoty všetkého života, všeobecným symbolom cyklickej obnovy. Rôzne vetvičky a ratolesti boli považované za ochranné znaky a nositeľov šťastia. V kombinácii s kvetmi prinášali nádej a radosť v rodine, ktorú mali potomci ako dedičia ďalej udržovať. Z kvetov bola najpoužívanejšia a najobľúbenejšia ruža, ktorá vyjadrovala lásku, plodnosť ale aj preliatu Kristovu krv. Frekventovaná bola aj ľalia, symbol čistej, panenskej lásky a nepoškvrnenosti Panny Márie. Tulipán sa ujal ako symbol večného života a vinič ako typický a nezameniteľný symbol samotného Ježiša Krista.
Rôzne formy vetvičiek a kvetov prinášali šťastie a radosť všetkým obyvateľom domu. Sú svedectvom uplatňovania ochranných prvkov magického vplyvu.
Stromy boli považované za jeden z najrozšírenejších a najmocnejších symbolov ľudstva. Staré národy verili, že strom je nabitý množstvom božskej tvorivej energie. Predstavuje Bohom darovaný život. Bytosť dvoch svetov a troch ríši (nebeskej, pozemskej a vodnej). Listnatý strom, ktorý sa každoročne obnovuje šatom z lístia je znovuzrodením života, stále premáha smrť. Ľudia mali ku stromom blízky citový vzťah, boli považované za obydlia duší.
Stromy mali v úcte už naši slovanskí predkovia. Verili, že v nich sídlia duše zomretých, zároveň v nich, akoby večne živých a rodiacich, videli prejav večného života. Život stromu je mnohokrát dlhší než ľudský, preto bol človeku strom zosobnením života, trvalosti a neustálej obnovy.
Zo zoomorfných motívov sa objavovali najčastejšie vtáky. Mali zaručiť pre manželov úspešný a šťastný život . V podobe vtáka bývala znázorňovaná ľudská duša.
Veľkej obľube sa tešili lastovičky, ak hniezdili na dome, prinášali šťastie.
Holubice boli v kresťanskej ikonografii považované za symbol zjavenia Ducha svätého.
Sova bola symbolom múdrosti a učenosti, tiež symbolom Krista ako svetla, ktorý zaháňa temnoty.
Kohút bol uctievaný ako symbol vzkriesenia, symbol druhého príchodu Krista. Svojím hlasom zvestoval rodiaci sa deň, budil spáčov, preto sa spájal aj zo zmŕtvychvstaním.
Jednotlivé znaky plnili ochrannú, prosperitnú i plodonosnú funkciu. Ich pôsobnosť bola často umocnená aj kresťanským symbolom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
