Štúrov stúpenec, Záborského priateľ žil v biede v Sabinove, kde vytvoril bohaté básnické dielo
Publikácia Dejiny Sabinova od Petra Konyu na strane 220 - 225 podrobne opisuje situáciu v meste, aká bola v revolučných rokoch 1848 - 1849. Medzi odporcami maďarskej revolúcie sa ocitol aj vtedajší evanjelický farár Teofil Nosák a jeho brat Bohuš Nosák Nezabudov.
Bohuš Nosák-Nezabudov sa významnou mierou zapísal do histórie Sabinova a celého Šariša. Po Jonášovi Záborskom to bola druhá najvýznamnejšia osobnosť národného obrodenia Slovenska v rokoch 1848 - 49 na východnom Slovensku. Narodil sa v roku 1818 v Tisovci a základné a stredné vzdelanie nadobudol v Dobšinej a v Levoči. Počas štúdia v Levoči sa stal najagilnejším členom Slovenskej študentskej spoločnosti. Práve do uvedeného obdobia spadá aj jeho prvá básnická tvorba a svojimi prvotinami zverejňoval v almanachu Jitřenka v roku 1840. V roku 1838 odišiel do Bratislavy a tam sa stretol s osobnosťou Ľudovíta Štúra, stal sa jeho stúpencom. Po skončení štúdia v Bratislave pôsobil ako evanjelický farár (kaplán) pri M. M. Hodžovi v Liptovskom Mikuláši.
Významnou udalosťou v jeho živote bol rok 1842, keď sa stal sprievodcom ruského učenca I. I. Srazenského, ktorý cestoval po Slovensku. Na cestách po Liptove ho sprevádzal a pritom nadväzoval kontakty s okolitým ľudom a niektoré získané poznatky sa prejavili v jeho tvorbe. Na túto počesť pre svojho spoločníka napísal básne pod názvom Nezabúdky krivanské. Jeho zdravotný stav ho donútil zmeniť kňazské povolanie a na krátky čas sa stal vychovávateľom a neskoršie pomocníkom v redakcii Slovenských národných novín.
prelomovým rokom v jeho živote a tvorbe bol rok 1843, kedy začal písať básne presiaknuté štúrovským romantizmom. V tomto roku v lete nastúpil na dlhú cestu, ktorá smerovala na východné Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu. Z Liptova pricestoval na Spiš a dotiaľ do Šariša. Vystúpil v Širokom na šarišskú pôdu, ktorá mu potom prirástla k srdcu. Putoval pešo cez Fričovce, Jarovnice do Sabinova, ku svojmu bratovi Teofilovi. V Saibnove sa dlho nezdržal a cestoval pešo a vozmo do Prešova a odtiaľ do Chmeľova, na Zemplín a Zakarpatskú Ukrajinu.
Sabinov naňho zapôsobil oveľa lepšie, ako Prešov. V Sabinove sa mu páčila nádherná okolitá príroda, ľudia a zaujali ho šarišské kroje. Jeho bystrej pozornosti neušli ani stredoveké kamenné hrady, ale nepáčilo sa mu veľké ponižovanie tamojších ľudí. Vyzdvihoval sabinovskú milotu a Prešov ho veľmi prekvapil odrodilosťou, cudzotou, pretože tu nenachádzal nadšencov slovenského života. Vtedy napísal aj hanblivé slová na Prešov: "Len preč, len preč z toho mesta smútku a prázdnoty."
B. Nosák-Nezabudov bol priamy účastník revolučného diania a tento boj Slovákov za slobodu zobral v jeho živote dôležitú úlohu. Po potlačení povstania vstúpil do štátnej služby a pôsobil na viacerých miestach v Gemeri. PO rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 bol za svoje predchádzajúce postoje prepustený zo štátnej služby, bez nároku na penziu. Bol odkázaný utiahnuť sa do Sabinova ku svojmu bratovi Teofilovi. Jeho brat a Záborský boli väznení v Pešti odkiaľ sa dostali domov až po príchode ruskej armády do Uhorska.
V Sabinove žil veľmi skromne a utiahnuto. Študoval knižnú literatúru po určitom čase sa znova pustil do básnickej tvorby. Málo sa stýkal s okolitými ľuďmi a keď, tak len s národne orientovanými, medzi ktorými jeho častým hosťom bol Jonáš Záborský. Na živobytie si zarábal ako len vedel a mohol. Súkromne vyučoval cudzie jazyky, ľuďom pomáhal zostavovať rôzne písomnosti, písal a dostával skromné honoráre, predával slovenské knihy a kalendáre. Prenasledovala ho choroba a chudoba. Po smrti ho pochovali na evanjelickom cintoríne v Sabinove. Neskoršie upadol do zabudnutia a prvý prejav vďaky sa mu dostal až po desaťročiach, keď MO Matice slovenskej mu dal v roku 1922 na dom, v ktorom žil, pamätnú tabuľu. Na cintoríne mu postavili náhrobný pomník.
Keď žil v Sabinove, po dlhšom mlčaní sa znova pustil do básnickej tvorby. Napísal tam množstvo rôznych básní a povestí: Ozonky, Ohlasy, Piesne, Orol, Poklad, Mohyly dvoch bratov, K bratom, Klebetníkom, Pravda víťazí, Severná hviezda, Ozvena Tatier, Stará panna, Krásny Brod, Nad hrobom Palárikovým, Na mohyle Štefana Moyzesa, Kamzík a mnohé ďalšie.
Týmto článkom chceme túto osobnosť pripomenúť nielen Sabinovčanom a všetkým Šarišanom, ale aj všetkým východniarom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
