To, čo sa deje v českej politike, presahuje medze ľudského chápania. Všetci klamári a podvodníci na Slovensku sú zabudnutí.
V dvanástom týždni povolebnej frašky, keď sa už zdalo, že lídri strán vyčerpali všetky nápady, ako predlžovať agóniu, vybuchla včera "atómovka". Premiér Paroubek, predseda doteraz vládnucej ČSSD, ktorý pred necelým týždňom podal demisiu, aby prezident Klaus mohol menovať jeho soka - volebného víťaza Topolánka, oznámil začiatok rozhovorov o menšinovej vláde s KDU-ČSL. Stalo sa tak vzápätí po tom, čo ukončil rokovania s ODS, keď po stredajšej spoločnej tlačovke s Topolánkom vyústili do vyhlásenia, "dohoda o tolerancii menšinovej vlády ODS by mala byť hotová do konca týždňa". To bolo predvčerom večer, včera ráno prevrátil Paroubek stôl hore nohami a o hodinu už "konzultoval" s predsedom KDU-ČSL Kalouskom "programové otázky možnej menšinovej spoločnej vlády".
Senzácia prvej veľkosti je to preto, lebo odkedy je Kalousek predsedom ľudovcov (kresťanskí demokrati), zmenil už niekoľko názorov, tento ale drží desať rokov: "S komunistami nikdy". Alebo: "KDU-ČSL vyzýva ČSSD k spoločnej zodpovednosti čeliť komunistickému nebezpečiu. Obe naše strany spojuje spoločná skúsenosť z roku 1948 skropená krvou našich členov v nasledujúcich rokoch". To hovoril vtedy, keď Paroubek avizoval, že on dokáže zostaviť vládu s "podporou naprieč spektrom", teda aj KSČM. Pointa, samozrejme, je tá, že ČSSD a ľudovci majú dokopy len 87 hlasov a ich prípadná menšinová vláda môže existovať len s "toleranciou" KSČM. A presne toto Kalousek včera pripustil vysvetlením, že "uznáva, že ide o významný ústupok".
Bohužiaľ, to nie je významný ústupok, ale bezprecedentný škandál. Aby sme Kalouskovo politické salto docenili, v slovenských pomeroch by bolo porovnateľné iba so situáciou, keby Slota vyhlásil, že je ochotný vstúpiť do koalície s SMK. Pripodobniť to k Vladimírovi Palkovi, ako súhlasí s Mečiarom a HZDS v koalícii, je podstatne ľahšia predstava. Dištanc od komunistov bol hlavný a najsilnejší akcent KDU-ČSL, podľa ktorého si ľudia stranu, ktorá získala vo voľbách 7 percent hlasov, pamätali a spoznávali. Nič dominantnejšieho v programovom či hodnotovom profile ľudovcov, ako absolútne a nekompromisné NIE akejkoľvek spolupráci s komunistami, nebolo.
To ale nie je všetko. Mieru vierolomnosti a zrady ilustruje, že Topolánek a ODS obetovali osem týždňov budovaniu trojkoalície s ľudovcami a zelenými, ktorý síce skrachoval, keďže nebol väčšinový (presne 100 hlasov), ale vypovedal o vôli víťaza volieb spojiť svoju budúcnosť s týmto projektom. Ešte pred niekoľkými dňami presakovali z kuloárov oboch strán informácie (šumy?), že v prípade predčasných volieb by ODS urobila koalíciu s KDU-ČSL, aby tejto malej strane nehrozilo prepadnutie pod 5 percent. Ešte i po tom, čo trojka uznala, že projekt nemá perspektívu, keďže Paroubek odmieta tolerovať "stovkovú" vládu, ODS zdôrazňovala, že pre svoju menšinovú vládu chce "dúhovú podporu", teda nielen ČSSD. A preto vložila do jej programu - i keď nemusela - napr. zmluvu s Vatikánom ako prioritu práve KDU-ČSL (a zavedenie ekologických daní - priorita zelených).
Najlepším svedectvom, o aký šokujúci obrat ide, sú včerajšie pražské denníky, ktoré sa naširoko rozpisujú o budúcej menšinovej vláde ODS s toleranciou ČSSD. Pričom sa zhodujú v názore, že predseda Topolánek zašiel s ústupkami priďaleko. Ťažko si predstaviť, čo budú písať dnes... Fakt je, že situácia sa menila zo dňa na deň, v pondelok bol problém, že sa dvaja gladiátori nevedeli stretnúť, v utorok to vyzeralo na totálnu roztržku, v stredu zrazu naopak, že dohodnúť zostáva už len detaily... Situácia, keď v celom štáte sa nenašiel politológ či komentátor, ktorý by vývoj vo sne predvídal, je skutočne jedinečná a neopakovateľná. Ale tentoraz nesvedčí o nich, ale o tom, že slová a zásady politikov sú už úplný vzduch.
Logická úvaha sa natíska tá, že Paroubek už dlho tajne rokoval s Kalouskom a celé rokovania s ODS len predstieral. Teraz z neho urobia svetového geroja, ako vybabral s Topolánkom, ktorý vyhral voľby - a pôjde do opozície, lebo nevedel premietnuť svoj výsledok do väčšinovej koalície. Treba vopred napísať, že každý český analytik či komentátor či čokoľvek, ktorý toto napíše, je hlupák, ktorý si zúfalo neuvedomuje, aké znechutenie a dezilúziu voličov takéto veľtoče na politickej trapéze plodia. Načo ísť voliť, ak sa nedá veriť už vôbec ničomu, čo povedia?
Pravda, ani konštelácia, ktorá sa nad stovežatou vytvorila včera, ešte nemusí byť záverečná. Povedať, že Paroubek s Kalouskom sa bytostne neznášajú, je slabý výraz. Jediné, čo ich spája, je túžba vládnuť za každú cenu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
