úspešných rozhlasových reklám ako aj účinkovaním v televízii. Aj preto na druhom kanáli verejnoprávnej telky by po letnej prestávke mala vo štvrtok večer po Televíznych novinách opäť dostať priestor jeho smiešno-vážna relácia Táraninky. V nej "Čeky" spovedá detičky a pýta sa ich rôzne odborné výrazy, resp. chce od nich vysvetliť záludnosti "dospeláckeho" života. V tejto talk-show pritom naša omladina aj za Mariánovej pomoci nájde stále odpoveď na všetky otázky... "Ja sa stále cítim ako dieťa, napokon doma mám dve deti, a tak mi je ich svet dosť blízky... Keď mi pred dvoma rokmi ponúkli, aby som to zobral, dlho som váhal, ale teraz to neľutujem. Zmyslom relácie je baviť sa na obyčajné témy, o ktorých bežne hovoria rodičia, avšak deti ich glosujú svojimi očami. Vlastne majú možnosť povedať si svoj názor bez prítomnosti rodičov, ktorí ich nemôžu ovplyvňovať žiadnymi pohľadmi alebo výčitkami. Môžu si hovoriť to, čo len chcú, trieskať dve na tri a ja ich pritom nezosmiešňujem a ani ich tvrdenia nespochybňujem."
Marián si účinkovanie v Táraninkách veľmi pochvaľuje a niekedy aj jemu zostáva rozum stáť nad tým, aké bystré sú dnešné detičky. "Je milé, ako veľmi dokážu odísť z reality, byť vyrovnané a spokojné, tešiť sa z hlúpostí a smiať sa. Poteší ma aj keď vidím, ako sa deti dokážu rýchlo vynájsť a aké sú múdre. A niekedy sa aj ja od nich priučím. Minule som sa ich pýtal, aké zviera nám dáva sójové mäso. A odpoveď znela, že sojka..."
V Čekyho relácii sa už predstavilo mnoho detí, no jeho vlastné tam zatiaľ absentovali. Hoci nevylučuje, že aj taký prípad by mohol nastať, nateraz je skeptický. "Možnože neskôr moja staršia dcérka Hanna, ktorá má teraz 5 rokov, poldruharočná Sofia toho zatiaľ veľa nenarozpráva. Uvidíme, či tam dáme aj niekoho z rodinky. Keď nad tým rozmýšľam, asi by to nebolo dobré, lebo oni by o mne hovorili len pravdu..."
M. Čekovský je známy aj svojimi perfektne uletenými reklamami na lyžovačku vo Vysokých Tatrách či na tuningový zraz na košickom letisku. Jeho súčasným heslom je "jedna noha z kanárika, druhá noha z ratlíka a tretia noha zo stoličky," pričom sa nám pochválil, že najnovšie má na predaj pozemky pod Titanicom. Aj napriek úspechom na poli hovoreného slova však preňho aj naďalej zostáva prvoradá hudba. "Keď som nahovoril tie reklamy, podľa reakcií ľudí viem, že sa na tom veľmi bavili. Bola to pre mňa veľká česť, keď ma stále chválili. Ja som to bral ako recesiu a možnosť, aby som mohol niekoho pobaviť. Viem, že smiech je veľkým liečebným prostriedkom. Mám rád, keď sa ľudia smejú, som nešťastný z toho, keď sa ja sám nesmejem."
Čeky však z toho nechcel nikdy vyťažiť "prostriedky", a tak sa jeho fóriky šírili medzi verejnosťou ako mp3-kový "samizdat". Jeho "dišputy" o tom, ako strieľa sneh do Poľska, má na účte prostriedky, či ako lyžiarsky inštruktor okráda Nemcom na svahu peňaženky s originálnym dialektom známym najmä od našich rómskych spoluobčanov, doslova zľudoveli. Dokonca veľmi dobre to prijali aj samotní Rómovia, pričom mnohí z nich ho nepovažujú za "gádža", ale naopak za svojho.
"Hudobníci majú vynikajúcu pamäť a predstavivosť, som rád, že ani mne sa tieto vlastnosti nevyhli. Je príjemné vedieť, že sa na tých fóroch smejú aj Rómovia. Mnohí z nich si ešte teraz myslia, že mi šibe ešte viac, ako si mysleli... Aj rómski muzikanti sú veľmi šikovní ľudia, niektorí sú aj nadmieru inteligentní ako Mrenicovci. Keď som to nahovoril, nikomu som sa nevysmieval, naopak, robil som si srandu len sám zo seba, to bolo najbezpečnejšie riešenie. Nesnažil som sa v ľuďoch hľadať rozdiely, ale naopak spojovacie znaky, ktoré nás majú dávať dokopy. Všetci ľudia musia byť jedna veľká rodina, a to sa dá dobre urobiť aj smiechom a humorom," dodal.
Čekyho pamätné vety z reklám
"Nebudem rozprávať veľa, lebo mafia vie, kde bývam..."
"Však ja si môžem kúpiť celé Vysoké Tatry, tam nie je problém, však len zoberiem, dám do banky príkaz, a na benzín pumpu dám kávu a budem pozerať, jako to budú ťahajú doma, ku mne na bytovku. Ale nebudem to ťahať domov, čo mám toľko miesta?"
"Čaja, moja čaja, chodí lyžovať každý mesiac a ja to dávam love do nej, žeby platila na vleky. Ale ja do Rakúska nepôjdem dávať 15-tisíc korún, len čo tam prídem, bez raňajky nič..."
"Mám toľko lóve, že keď zoberiem Tatry domov, k sebe domov, tak si nikto nevšimne, lebo ja ich kúpim celé. Nemám s tým problém, mám na účte prostriedky..."
"Druhá časť je jeho brata ešte, no on je tiež môj brat, ale on má druhého otca, čo je džungáles, pálenku pije, rozbitý je, on je jeho syn a on dáva dnuka drogy, hééje tak jedžungeľ to je. Hlavu a poprelepované má všetko cez lepiace pásky, také má diery dnuká..."
"Ešte raz zavoláš toto číslo, tak ti zomrie život na balkóne..."
"Poď na Štrbské presso, dáme jednu kávu..."
"Pukeľ sa ma pýta minule aj s Tukanom, počúvaj, buchta, a ty vieš, čo je klavír? Ja viem, čo je klavír, je to vytúningované čemballó. Na ústa ti poviem pravdu."
"Taká vec je, že nebude bandži džumping, lebo minule šrác skočil bundži džampinku a prepadol sa z tretieho do druhého ročníka."
"Kto chodí pomaly, ten nechodí rýchlo..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
