poslednú sekundu udelil súhlas k predaju 66 percent akcii spoločnosti TwoOne. Ak minister dopravy Vážny nevznesie námietku, malo by to znamenať, že rakúsko-slovenské konzorcium (Schwechat, Raiffeisen Bank, Penta) sa stane ďalším významným investorom na východe.
Alebo sa nestane. Je zrejmé, že rozhodovať nebude minister dopravy, ale vláda, resp. premiér osobne. Vážny, ktorý strávil časť odvolacej lehoty na dovolenke, sa v piatok vyjadroval veľmi neurčito. Až tak, že vzniká vážne podozrenie, že netuší, čo má za lubom Fico. Ten, ako je známe, už pred kampaňou avizoval, že "ak bude po septembri vo vláde, využije všetky dostupné prostriedky a predaj nekompromisne zruší". Tým myslel predovšetkým Bratislavu a kauza už aj smeruje k medzinárodnej arbitráži.
Pokiaľ ide o Košice, Vážny päť dní pred záverečnou nevedel, čo urobí. Nevylúčil ale, že obštrukcia vlády môže byť "administratívna", keďže celý proces akosi vypadol z časového harmonogramu kvôli liknavosti Protimonopolného úradu. Ministerstvo sa práva na odvolanie nevzdalo, čím znemožnilo nadobúdateľovi, aby predložil v termíne právoplatné rozhodnutie PMÚ. Aj keď je v privatizačnej zmluve klauzula o "súčinnosti". Opisovať tento úradnícky balast, za ktorým však cítiť politické vplyvy, nemá význam. Podstatné sú tie vplyvy. Inak sa totiž nedá vysvetliť, prečo Košice, kde nemôže byť ani reči o nejakej "koncentrácii" či "monopole" s Viedňou, museli čakať na rozhodnutie PMÚ až do súdneho, teda posledného dňa. Ak PMÚ tvrdí, že ani termín 15. august mu nebol dosť dlhý na to, aby rozhodol o Bratislave, tak môžeme pochybovať, alebo hoci aj blahoželať, že našli schopnú výhovorku. Ale Košice? Tu predsa mohli vydať rozhodnutie - s malou nadsádzkou - do 24 hodín. Aký bol dôvod čakať do 15.augusta a tým vyvolať komplikácie?
Uvidíme dnes, čo sa z toho vykľube. Azda týmto socialistom ešte celkom nepreskočilo. Minister hospodárstva Jahnátek pred týždňom tvrdil, že "vláda nepodnikne nič proti privatizácii letiska v Košiciach". Ale sú aj signály opačné. Obštrukcia ministerstva v situácii, keď z vecnej stránky problematiky, ktorú rieši PMÚ, neexistuje náznak prekážky, by bola definitívnym potvrdením, že Ficova posadnutosť sa nezastaví pred ničím. Ani to by ešte definitívne neznamenalo, že košické letisko zostane štátne, ale vyjavila by sa miera interesu a odhodlania vlády brániť akejkoľvek privatizácii. Až tak, že je pripravená rozšliapať už podpísané zmluvy. Toto je bod, ktorý presahuje bolestivý regionálny rozmer prípadného nepredaja letiska. Kým v kauze bratislavského sa dá akosi kľučkovať, že neboli naplnené formálne podmienky kontraktu, u Košíc by to bola známka vyloženej sabotáže, nebrániteľnej nijakou rozumnou argumentáciou.
Vymyslieť totiž vecný dôvod, prečo nepredať košický prístav zámožnému záujemcovi s know-how v tomto biznise, je nad ľudské sily. Ako všetci väčší investori, i TwoOne by priniesol oživenie, dlhodobo zvýšenie životnej úrovne cez nové pracovné príležitosti u seba i subdodávateľov, a zrejme aj nové prepravné destinácie. Niežeby hrozilo, že vstup súkromníka urobí z Košíc letecký uzol s desaťmiliónovým obratom klientov ročne, kde budú pristávať linky z New Yorku a zo Sydney, ale zotrvanie v rukách štátu znamená prešľapovanie na mieste, resp. v minulosti. O chvíľu tu nebude pristávať ani Sky Europe, len Sky Fico. Kým do Bratislavy sľubuje štát vložiť aspoň dve-tri miliardy ako bolestné za premeškanú príležitosť, tu nedá nič. Ale keby aj - prečo majú daňoví poplatníci financovať podnikanie, ktoré je v réžii štátu vždy menej výnosné, resp. neziskové? Ešte i Bratislava bola do minulého roka stratová a do mierneho zisku sa preklopila až príchodom nízkonákladových spoločností. Až na výnimky, dopravné terminály nie sú v štátnom vlastníctve nikde na svete. Ešte v Prahe. Keď nabudúce stretnete Fica, nech sa spýta svojho veľkého vzoru Paroubka, prečo navrhuje privatizovať 49 percent Českej správy letísk...
Čerstvá analýza agentúry Reuters píše, že "tvrdá rétorika" vlády voči zahraničnému kapitálu môže výrazne znížiť chuť budúcich investorov vstúpiť na Slovensko. Popri letiskovej kauze sú v centre vzrastajúcich obáv najmä tlaky na Slovnaft a Enel (vlastník SE), smerujúce k regulácii cien energií. Robert Fico nemá tušenie, ako radikálna zmena prístupu ovplyvní imidž krajiny a celkovú chuť podnikať na Slovensku. Komu sa chce do prostredia, v ktorom vláda ignoruje zmluvy predchodcov, montuje sa do tvorby cien, či netají zámery otvárať dohodnuté pomery v manažmentoch zmiešaných spoločností (SPP)? To je optika, cez ktorú rozhodnutie o košickom letisku naberá už takpovediac osudové dimenzie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
