práve cez prázdniny sa to akosi zmenilo, takže ak náhodou má žiačik reparát a bude v septembri robiť opravnú skúšku, pri ktorej náhodou dostane vyššie spomenutú otázku a na ňu celý natešený (veď sa to celé prázdniny učil...) vyhŕkne "deväť", bude to už odpoveď nesprávna. O túto zmenu, konkrétne o "zníženie" počtu planét z deviatich na osem, sa postarali astronómovia, ktorí sa zúčasrtnili na nedávnom 26. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie. Toto zhromaždenie sa konalo v dňoch 14. až 25. augusta v Prahe a jeho účastníci sa okrem iného pokúsili dohodnúť sa na tom, čo to vlastne planéta je a ktoré telesá, obiehajúce okolo Slnka sa za planéty považovať budú a ktoré už nie. Prečo to bolo také dôležité? Nuž jednoducho preto, lebo s rozširujúcimi sa metódami pozorovania vesmíru v okolí nášho Slnka sa atronómom darí objavovať ďalšie a ďalšie telesá, ktoré obiehajú okolo Slnka a ktoré sú také veľké, že by sa ich "patrilo" zaradiť medzi planéty.
Možno povedať, že až do marca 1930 bolo všetko takpovediac jasné: okolo Zeme podľa vtedajších znalostí obiehalo osem planét, a to Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Astronómovia však už vtedy upozorňovali na to, že nepravidelnosti pohybu Uránu by sa dali vysvetliť vplyvom ďalšej, dovtedy neznámej planéty, a vypočítali jej predpokladanú veľkosť a polohu na oblohe. Predpoklady sa naplnili a 13. marca 1930 sa svet dozvedel o existencii ďalšej planéty, ktorá dostala meno Pluto. Pri spresňovaní údajov o Plute sa ukázalo, že táto planéta sa mnohými charakteristikami výrazne odlišuje od ostatných planét. Pluto je najmenšie zo všetkých planét, a jeho hmotnosť je len 0,002 hmotnosti Zeme. Gravitačné zrýchlenie na povrchu Pluta je 0,06-násobkom zemského gravitačného zrýchlenia (povedané laicky, na Plute by ste vážili len šesť stotín toho čo vážite na Zemi). V porovnaní s ostatnými planétami má Pluto oveľa viac skloneú a mimoriadne excentrickú obežnú dráhu, ktorá periodicky (vždy na 20 rokov) zasahuje do obežnej dráhy Neptúna. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá až 248,5 roka (teda 90 962 dní). Tieto skutočnosti viedli niektorých astronómov už krátko po objavení Pluta k názoru, že Pluto by sa vlastne nemalo zaraďovať medzi planéty. Nakoniec sa však Pluto dostalo do učebníc, čím sa vlastne "oficiálne" stalo deviatou planétou (veď čo je v učebniciach to musí byť pravda..). Problém "čo s Plutom" sa však opäť dostal do popredia v nedávnej minulosti, keď na obežnej dráhe okolo Slnka bolo objavených niekoľko vesmírnych objektov, ktorých veľkosť je porovnateľná s veľkosťou Pluta. Jedným z takýchto objektov je objekt so zatiaľ provizórnym označením 2003 UB313. Pretože nie je vylúčené, že astronómovia objavia ďalšie takéto objekty, vynára sa otázka, kam tieto objekty zaradiť. Jednou z možností bolo označiť ich za planéty, čo by ale znamenalo, že počet planét by postupne narastal. No a práve na nedávnom zasadaní v Prahe sa svetoví astronómovia pokúsili tento "planetárny gordický uzol" raz a navždy rozťať. Debata o tomto probléme bola vskutku rozsiahla a miešali sa v nej odborné názory s emóciami. V podstate sa vytvorili dva tábory. Istý čas sa zdalo, že preváži názor tábora, ktorý pripravil rezolúciu, podľa ktorej by sme "mali mať" dvanásť planét. Okrem klasických deviatich planét (teda vrátane Pluta) by podľa navrhovateľov tejto rezolúcie mali medzi planéty patriť aj Ceres (ten je v súčasnosti považovaný za najväčší asteroid), Charon (to je mesiac Pluta) a už spomenutý objekt 2003 UB313. Nakoniec sa to ale všetko "vyvrbilo" inak. Bola prijatá rezolúcia, ktorá presne definuje podmienky, ktoré vesmírne teleso musí splňovať na to, aby mohlo byť označené ako planéta. Táto rezolúcia je v angličtine a je formulovaná veľmi odborne, ale pokúsim sa ju (trochu laicky) preložiť do slovenčiny. Planétou je podľa prvého článku spomenutej rezolúcie vesmírne teleso, ktoré (a) obieha okolo Slnka, (b) má dostatočnú hmotnosť na to, aby jeho vlastná gravitácia prekonala vnútorné sily tak, aby toto teleso nadobudlo tvar hydrostatickej rovnováhy (teda približne guľovitý tvar) a (c) "vyčistilo" si okolie svoje dráhy. Treba povedať, že práve poslednú podmienku Pluto nesplňuje, pretože do jeho dráhy sa občas "pripletie" Neptún. Spomenutá rezolúcia vytvára svojím druhým článkom aj novú kategóriu trpasličíich planét, ktoré musia splňovať rovnaké podmienky ako bežné planéty, s výnimkou podmienky (c). No a všetky ostatné objekty, obiehajúce okolo Slnka, zaraďuje nová rezolúcia svojím tretím článkom do skupiny "malých telies Slnečnej sústavy". Do tejto skupiny patrí väčšina asteroidov, väčšina objektov za dráhou Neptúna (tzv. Trans-Neptunian Objects TNO), kométy a iné malé telesá. A aby to nebolo také jednoduché, bola napokon prijatá ďalšia rezolúcia, podľa ktorej sa v prvom článku pred slovo "planéta" vkladá slovo "klasická".
Takže milí žiaci, milí učitelia, milí rodičia a milí naši čitatelia vedzte, že v súčasnosti existuje osem klasických planét. Sú to planéty Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. A bude to tak dovtedy, kým Medzinárodná astronomická únia neprijme o telesách, krúžiacich okolo Slnka, nejakú inú rezolúciu.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
