Horelo v lesoch, po žatve na poliach, keď gazdovia zapaľovali slamu, aby bola pod budúcu úrodu lepšia, horelo aj v obciach a mestách.
V Drienove pri Lemešanoch zhorelo v priebehu dvoch hodín asi štyridsaťtisíc kubíkov dreva, v okolí Giraltoviec padlo za obeť plameňom okolo dvadsaťtisíc kubíkov guľatiny. V Kopipavlovciach zhoreli domy aj s krčmou, kde vyčíslili škodu na pol milióna korún, čo bola v tom čase veľmi vysoká suma. Popolom ľahli aj hospodárske budovy, stodoly, s výnimkou dobytka, ktorý bol na poli a ktorý z maštalí a domáce zvieratá z chlievov a dvorov stihli vyhnať.
Požiar vypukol aj v lese neďaleko Sivej Brady. Našťastie nespôsobil škody, pretože pastieri stihli včas zasiahnuť. Bolo to v čase, kým bol dobytok na paši, v opačnom prípade by sa mohol rozšíriť aj na kúpele. Sivá Brada bola v začiatkoch ČSR v dvadsiatych rokoch veľmi vyhľadávaná proti reumatickým chorobám, ischiasu a všetkým chorobám pohybového aparátu. Denná penzia bola najlacnejšia spomedzi všetkých východoslovenských kúpeľov, iba tridsať korún.
V Margecanoch začala v auguste 1921 horieť búdka železničného zriadenca. Od nej sa chytili sklady na železničnej stanici, aj hotel, z ktorého silný vietor preniesol oheň do obce Margecany. Škoda bola obrovská. Úplne zhorelo 22 domov, desať budov za domami v humnách, ktoré sa chytili ako papier, lebo boli z dreva a v nich bola uskladnená aj slama a seno pre dobytok. Ohňu podľahlo aj veľa kusov dobytka a žiaľ bola aj ľudská obeť - staršia žena, ktorá sa sama bez pomoci nevedela dostať von z horiaceho domu.
Najväčší požiar za dva roky bol v roku 1921 v Kežmarku. Vznikol na Štenclovom majeri, odkiaľ sa silným vetrom rozšíril na domy. Bolo ich sedem. Tie sa v priebehu dvoch hodín aj s hospodárskymi stavbami zmenili na rumovisko. Hasiči prišli hneď po vypuknutí požiaru, lenže namiesto hasenia sa na skazu iba prizerali. V kežmarskom mestskom vodovode nebola totiž ani kvapka vody. Vodojem bol úplne prázdny. Kežmarčania používali vodu zo studní, ktoré našťastie prázdne neboli. Keby nebolo v nich vody, možno by sa boli tí, ktorí mali vodovod opraviť, skoršie chytili do práce. Takto to trvalo niekoľko mesiacov. Nebyť kežmarskej vojenskej posádky, ktorej sa podarilo požiar zahasiť vodou zo studní, škoda by niekoľkonásobne prevyšovala tú, ktorú vyčíslili na takmer tri milióny.
Levoča sa stále nevedela spamätať z požiaru v máji 1921, ktorý zasiahol aj kostol sv. Jakuba. Na ňom aj na domoch spôsobil niekoľkomiliónovú škodu. Horieť začalo ráno o piatej v dome baróna Mariássyho, zachvátil a zničil ďalších sedem domov aj poštový úrad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
