informovala tlačovú agentúru MTI jeho manželka Fanny Faludy-Kovácsová. Nositeľ Kossuthovej ceny a ďalších významných maďarských ocenení by sa bol 22. septembra dožil 96 rokov. Smrť ho zastihla doma. Pred tromi týždňami sa podrobil operácii po fraktúre stehennej kosti a v piatok upadol do kómy.
V živote Faludyho, ktorý pochádzal zo židovskej rodiny a študoval na univerzitách v Budapešti, vo Viedni, v Berlíne a Grazi, sa prelínali vyhnanstvo, pracovný tábor a poézia. Po prvý raz opustil Maďarsko v roku 1938 kvôli šíriacemu sa fašizmu a svojim politickým názorom. Vrátil sa domov po druhej svetovej vojne, postavili ho však pred súd, ktorý ho poslal do pracovného tábora, odkiaľ sa dostal na slobodu v roku 1953. Znova utiekol v roku 1956, v exile žil dovedna 45 rokov, medzi inými krajinami aj v Taliansku, Anglicku, na Malte, v USA a v Kanade. Do rodnej krajiny sa vrátil definitívne v roku 1988.
Jeho diela začali v Maďarsku vydávať legálne až po zmene režimu. Dovtedy publikoval básnické zbierky a v zahraničí redigoval periodikum Irodalmi Újság (Literárny denník). Počas Kádárovho režimu nebolo možné jeho meno ani len vysloviť. Kossuthovu cenu získal v roku 1994. V zbierke básní, ktoré vydal o štyri roky neskôr s názvom Pod plachtami do Kekovy vyjadril názor, že ľudstvo zničí seba samo. "Nadchádzajúce storočie bude konečné," napísal básnik v tomto diele. Faludyho pochovajú 9. septembra v Budapešti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
