"Robíme ich asi 2 až 3 denne a to nie sme jediné pracovisko v meste"
Povedali sme si už čo-to o antikoncepcii, o jej histórii a trochu viac sme si posvietili na kondómy. Čo však v prípade, že všetky tieto prostriedky zlyhajú a dievča aj tak neželane otehotnie? Poviete si potrat, a je po všetkom. Naozaj po všetkom?
Čo to vlastne ten potrat je? V prvom rade si treba uvedomiť, že potrat a interrupcia sú dva rozdielne, nesynonymické pojmy. O potrate hovoríme v prípade samovoľného ukončenia tehotenstva (teda nechceného ukončenia) a až interrupcia znamená medicínske ukončenie života plodu. Výraz "ísť na potrat" však už zľudovel natoľko, že sa medzi laikmi používa nesprávne.
Medzi základné informácie o interrupcii patrí, že sa vykonáva bez udania dôvodu do 12. týždňa gravidity a ak existuje vážny lekársky dôvod, je možné ju vykonať až do 24.týždňa. Tieto vážne dôvody sú napríklad ťažké srdcové ochorenie matky, jej vysoký vek, užívanie liekov škodlivých pre bábätko či genetická odchýlka dieťaťa. Ale v dvanástich týždňoch už dieťatko hýbe prstami, zviera päste, bije mu srdiečko, prehĺta, robí kotrmelce a hlavne: cíti aj bolesť...
"Niekde sa za žiadosť od obvodného gynekológa neplatí nič, inde až niekoľko sto korún. A samotný zákrok pritom stojí od 2 500 do nejakých 3 500 Sk" hovorí košický gynekológ Mudr. Vladimír Kraus. Do 8. týždňa gravidity sa vykonáva tzv. miniinterrupcia čiže "vysatie", pri ktorom sa pomocou špeciálnej rúrky s dierkami pod tlakom vysaje obsah maternice. Od 8. týždňa sa vykonáva kyretáž, čo znamená vyškrabanie obsahu dutiny. Ak tieto dve možnosti nie sú vhodné, robí sa malý cisársky rez. Je to dosť drastický zákrok do tela ženy a každé ďalšie tehotenstvo sa berie ako rizikové.
"Interrupcia trvá len niekoľko minút. Pacientka ráno príde a večer odíde. Ako lekári musíme zachovať mlčanlivosť, no pacientky mladšie ako 15 rokov musia nahlásiť tehotenstvo na polícii a neplnoleté potrebujú aj súhlas rodičov na tento zákrok. Bohužiaľ, aj napriek dostupnosti antikoncepcie sú u nás interrupcie stále populárne. Denne ich robíme tak dve alebo tri a to nie sme jediné pracovisko v Košiciach..." vysvetľuje gynekológ a dodáva, že vekový priemer dievčat je okolo 20 rokov. Každá pacientka je individuálna a prežíva to inak, no prípadné negatívne následky zaujímajú všetky "skoromatky". "Môže dôjsť k perforácii (prederaveniu) maternice tým nástrojom, ktorým sa zákrok vykonáva. Toto riziko je malé a väčšinou sa to potom aj tak zacelí samé. Ďalej krčok maternice je násilne otvorený a pri ďalšej tehotnosti sa môže otvárať a hroziť predčasný pôrod, prípadne potrat. V knihách ešte hovoria, že u pacientok, ktoré majú interrupciu pred prvým normálne dokončeným tehotenstvom (pôrodom) je zvýšené riziko nádoru prsníka" vykresľuje Mudr. Kraus aj riziká takéhoto zákroku.
K nemenej vážnym dôsledkom patria aj psychické ujmy, o ktorých by vedel rozprávať svoje aj psychológ PhDr. Jozef Ihnacík: "Všetko závisí od dedičnosti, výchovy a spoločnosti, v ktorej je to dievča vychované. Pretože pocit viny sa môže a nemusí dostaviť. Alebo sa dostaví a nie je prezentovaný aj navonok. Niekedy to však dospeje až do takého štádia, že treba vyhľadať psychológa. Medzi najčastejšie psychické traumy patrí obrovská uzavretosť, výčitky, pocity viny, niekedy až manifestatívnosť a ubližovanie si. Tieto depresie môžu trvať aj celé roky a negatívne ovplyvňujú vzťah dotyčnej k mužom."
A čo vedie mladé ženy k tomu, aby sa zbavili svojho dieťatka? Je to hlavne ich nízky vek, nezabezpečené živobytie pre seba a potomka, neochota partnera postarať sa o dieťa, nestále rodinné zázemie či strach zo straty slobody.
Náhoda je však veľká čarodejnica a aj medzi gynekológmi kolujú kuriózne historky. Jeden z nich je o žene, ktorá podstúpila interrupciu s dvojičkami a o deväť mesiacov sa jej obe narodili akoby sa nič nestalo. Je teda teoreticky možné, že sa to prehliadne. Kedysi bývali aj obmedzenia koľkokrát môže ísť žena na interrupciu, no dnes už neplatia.
Príkladom je 33-ročná Monika, ktorá bola v priebehu 14 rokov päťkrát na umelom prerušení tehotenstva. Nika (22) podstúpila tento zákrok iba raz, no ako vraví: "Keby som vedela, čo sa stane potom tak by som nešla. Môj chalan sa totiž zabil na motorke a mala som pocit, že to mohla byť moja spomienka naňho. A ja som ju nechala odísť pomedzi prsty." O nenaplnených snoch a túžbach hovorí aj Monika (31): "Mala som vtedy 18 a bola som šťastná a veľmi silná. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď žena čaká prvýkrát bábo. Rozhodovali sme sa dvaja. Ja som chcela, ale on nie. Vtedy sa vo mne niečo zrútilo, bola som sklamaná, mama ma vyhadzovala z domu a nemala som u nikoho žiadnu podporu. Nevedela som sa postarať o seba a nie ešte o dieťa. Prešlo už odvtedy 11 rokov a aj keď mám teraz krásneho zdravého syna, neviem to odpustiť ani svojmu bývalému ani sebe. Na to sa nedá zabudnúť. Zobudíš sa a si prázdna a výčitky ostanú..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
