Leteckého múzea, patriaceho pod Slovenské technické múzeum v Košiciach. Okrem prehliadky na Slovensku ojedinelej zbierky lietadiel (najmä vojenských) a vrtuľníkov pripravili organizátori spomenutého podujatia pre návštevníkov aj malý letecký deň, v rámci ktorého sa predstavilo niekoľko unikátnych lietadiel. Jedným z nich bolo najmenšie dvojmotorové lietadlo na svete Cri-Cri, s ktorým z Nemecka do Košíc prišiel (áno, nepriletel, ale doviezol si ho na prívese) pán Dirk Heuer. Pán Heuer predviedol so svojím minilietadielkom, ktoré má rozpätie krídiel len päť metrov ktoré je poháňané dvomi motormi výkonu po 11 kW (!), neuveriteľné akrobatické kúsky, ktoré svojím majstrovstvom prekonal len vynikajúci košický letecký akrobat Dušan Šamko, lietajúci na špeciálnom akrobatickom stroji Extra 300.
Pre leteckých "fajnšmekrov" bolo zrejme veľkým zážitkom vidieť za letu dve lietadlá, ktoré už patria do leteckého "dávnoveku" a ktoré obvykle vidíme už len v leteckých múzeách. Obe totiž konštrukčne pochádzajú z obdobia pred druhou svetovou vojnou a preto patria do kategórie leteckých veteránov. Zhodou okolností k nám oba tieto unikátne lietajúce stroje prileteli z Maďarska, konkrétne z budapeštianskeho letiska Budaörs, kde boli úsilím nadácie Gold Timer zreštaurované a uvedené do letuschopného stavu. Prvým z týchto lietadiel je dopravné lietadlo Li-2 s maďarskou poznávacou značkou HA-LIX, ktoré je jediným lietajúcim strojom tohto typu na svete! Lietadlo Li-2 je ruskou (vlastne ešte sovietskou) licenčnou verziou legendárneho amerického dopravného lietadla Douglas DC-3 (ktoré dokonca bolo podľa generála Eisenhowera jedným z faktorov víťazstva spojencov v druhej svetovej vojne). Typ DC-3 vznikol z menšieho typu DC-2, a to na základe požiadavky spoločnosti American Airlines z roku 1935. Prototyp lietadla, pôvodne označeného DST (Douglas Sleeper Transport, čiže čosi ako Douglasovo "spacie" lietadlo bolo v ňom totiž inštalovaných 14 lôžok) vzlietol na svoj prvý let 17. decembra 1935. Čoskoro sa však ukázalo, že kapacita lietadla sa optimálne využije, keď sa do kabíny nainštaluje 21 sedadiel. Do služieb spoločnosti American Airlines bolo lietadlo, ktorého označenie sa zmenilo na DC-3, zavedené 11. júla 1936, teda pred 70 rokmi. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa začala masová výroba vojenskej verzie typu DC-3, ktorá dostala označenie C-47 a ktorá sa vyznačovala zosilnenou podlahou, väčšími dverami a výkonnejšími motormi. V britskom vojenskom letectve dostala vojenská verzia označenie Dakota, ktoré sa stalo všeobecne používanou prezývkou lietadiel DC-3/C-47 na celom svete. Po vojne získali Československé aerolínie z prebytkov americkej armády niekoľko lietadiel C-47, ktorých kabíny boli na prepravu cestujúcich upravované v továrňach Avia a Aero. O kvalitách typu DC-3 svedčí aj fakt, že sovietska vláda v polovici 30. rokov minulého storočia rozhodla o tom, že na modernizáciu leteckej dopravy v krajine zakúpi licenciu na toto lietadlo (notabene od svojho triedneho nepriateľa...). U firmy Douglas pôsobila dva roky skupina sovietskych konštruktérov pod vedením Borisa Lisunova, ktorá potom zaviedla licenčnú výrobu v závode leteckého priemyslu č. 84 v Chimkách pri Moskve. So sériovou výrobou licenčného typu, označeného PS-84 (PS znamená pasažerskij samoľot eto nenužno perevodiť...), sa začalo v roku 1938 (podľa niektorých prameňov až v roku 1939) a v roku 1939 (resp. až v r.1940) začal tento typ lietať na linkách Aeroflotu. V roku 1941 sa v sovietskom letectve zaviedlo označovanie typov lietadiel podľa mena hlavného konštruktéra a tak sa z typu PS-84 stal typ Li-2 (podľa B.Lisunova). Typ Li-2 sa od pôvodného typu DC-3 odlišuje trochu menším rozpätím krídiel, vpravo umiestnenými dverami a slabšími motormi. Po vojne sa typ Li-2 používal vo vojenských letectvách i v leteckých spoločnostiach prakticky všetkých socialistických krajín. V Maďarsku lietalo celkovo 31 lietadiel Li-2. Letecká spoločnosť MALÉV ich vyradila v roku 1961, vo vojenskom letectve lietali až do roku 1975. Lietadlo Li-2, ktoré priletelo do Košíc, má výrobné číslo 18433209 a vyrobili ho v roku 1949 v Taškentskom leteckom závode č.84. Pôvodne lietalo pre vojenské letectvo, neskôr bolo upravené pre civilnú dopravu a lietalo dokonca ako vládne lietadlo. V roku 1974 bolo vyradené a dostalo sa do zbierok Leteckej technickej vysokej školy v Szolnoku. V roku 1997 získala lietadlo nadácia Gold Timer a začala s jeho reštauráciou, ktorá si vyžiadala okolo 45 000 pracovných hodín. Zreštaurované lietadlo s pôvodnou poznávacou značkou HA-LIX sa opäť do vzduchu vznieslo 21. septembra 2001.Po skúšobných letoch a administratívnych procedúrach získalo lietadlo v apríli 2002 letové osvedčenie a odvtedy je ozdobou leteckých dní v rôznych krajinách sveta. Lietadlo Li-2 má rozpätie krídiel 28,81 m a dĺžku 19,65 m a na jeho pohon slúžia dva hviezdicové deväťvalcové motory výkonu p
Druhé unikátne lietadlo, ktoré na košický Aerovíkend priletelo tiež z Maďarska, je konštrukčne ešte staršie ako vyššie spomenutý typ Li-2. Ide o ľahký cvičný dvojplošník Po-2 takisto sovietskej výroby, ktorý má svoje korene v roku 1927, keď N.N. Polikarpov skonštruoval prototyp U-2TPK. Lietadlo bolo konštruované tak, aby výrobné náklady boli čo najnižšie, a preto boli krídla zhotovené zo štyroch identických panelov a aj riadiace plochy mali rovnaké plochy. Lietadlo však malo veľmi zlé letové vlastnosti a tak muselo byť prekonštruované. Prvý let nového prototypu sa uskutočnil 7. februára 1928. Tento prototyp mal už veľmi dobré vlastnosti a bolo rozhodnuté zaradiť ho do sériovej výroby, ktorá začala v roku 1930 a pokračovala do roku 1953, v Poľsku ešte o niečo dlhšie. Pri zmene systému označovania sovietskych lietadiel dostal typ U-2 nové označenie Po-2. V celom leteckom svete je však toto lietadlo známe najmä pod polooficiálnou prezývkou Kukuruznik (kombajn na zber kukurice). Kukuruzniky sa vyrábali v temer "nekonečnom" počte verzií pre civilné a vojenské použitie. Lietadlá Po-2 slúžli vo vojne ako spojovacie, sanitné, prieskumné a pozorovacie lietadlá, ďalej ako ľahké bitevníky a lietadlá na podporu pozemných vojsk. V sovietskom letectve existoval dokonca vo vojnovom období špeciálny útvar s lietadlami Po-2 v ľahkej bombardovacej verzii, ktoré pilotovali výlučne ženy. Civilné verzie slúžili najmä v poľnohospodárstve, na prepravu chorých a ranených, ako aerotaxi a na športové lietanie. Kuriozitou je "luxusná" verzia s uzavretou kabínou pre dvoch cestujúcich. Dnes už nikto nespočíta, koľko kukuruznikov sa vyrobilo, odhady hovoria o približne 33 000 vyrobených kusoch. Kukuruzniky lietali aj v našich aerokluboch, ktoré ich získali od sovietskej i od našej armády. V Maďarsku lietalo od roku 1946 niečo vyše dvadsať lietadiel Po-2, väčšinou poľskej výroby. Do Košíc na Aerovíkend priletelo lietadlo poznávacej značky HA-PAO, ktoré bolo podľa údajov na internetovej stránke nadácie Gold Timer vyrobené v roku 1954 a po reštaurovaní opäť vzlietlo v roku 1984. Kukuruznik je dvojplošník, ktorý má kostru krídiel i trupu zhotovenú z dreva. Krídla sú potiahnuté plátnom, trup kombináciou preglejky a plátna. Rozpätie krídiel je 11,4 m, dĺžka lietadla je 8,17 m, hmotnosť prázdneho lietadla je okolo 730 až 770 kg. Na pohon lietadla sa používajú rôzne verzie päťvalcového hviezdicového motora M11, pričom údaje o výkone sa rôznia, najčastejšie sa spomínajú hodnoty od 75 kW do 92 kW. Cestovná rýchlosť lietadla je okolo 125 km/h, maximálna rýchlosť je 150 km/h. Typ Po-2 mal v kóde NATO celkom vhodné označenie Mule, čo (okrem iného) znamená mulica.
O ďalších zaujímavých lietadlách, ktoré sú v zbierkach košického leteckého múzea i o tých, ktoré spestrili program Aerovíkendu letovými ukážkami, sa dočítate v niektorej z nasledujúcich príloh Enter.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
