stav sa po roku 1711 začal meniť rekatolizáciou. V roku 1773 v meste žilo 1984 obyvateľov a z nich sa ku katolíckej cirkvi hlásilo 1334 a 650 obyvateľov k evanjelikom a. v. Podľa doc. Šturáka už vtedy v meste žilo 131 občanov gréckokatolíckeho vierovyznania.
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia vzrastal počet obyvateľov mesta predovšetkým prisťahovalectvom okolia, čo vplývalo na jeho skladbu. Vzrastal počet gréckokatolíkov, Židov aj rímskokatolíkov a pokles zaznamenávala evanjelická cirkev a. v. V roku 1910 z 3288 obyvateľov sa k rímskokatolíkom hlásilo 1898, ku gréckokatolíkom 610, k Židom 437 a k evanjelikom 258 občanov, 82 ľudí vyznávalo iné reformované kresťanské náboženstvo a traja sa hlásili k pravoslávnej cirkvi. V tomto období bola gréckokatolícka cirkev s 18,5 % druhou najpočetnejšou skupinou obyvateľstva v meste.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 Sabinov už mal spolu s Orkucanmi 12203 obyvateľov a počet gréckokatolíkov sa zvýšil na 1296 veriacich, čo je percentuálne 10,6 % z celkového počtu obyvateľov žijúcich v meste. Stále je to druhé najpočetnejšie náboženské zoskupenie obyvateľstva v meste.
Pozoruhodné bolo, že gréckokatolíci nemali svoju samostatnú farnosť a do začiatku 20. storočia ani vlastný chrám. Spadali pod farnosť v Drienici až do druhej polovice uplynulého storočia. Cirkevné služby pre veriacich vykonávali v Sabinove až do roku 1945 kňazi z drienickej farnosti a príležitostne aj z Prešova. Od roku 1917 bol poverený spravovaním tejto farnosti aj Peter Gojdič.
V roku 1946 bol v Sabinove založený kláštor redemptoristov, ktorý prevzal správu nad gréckokatolíckou farnosťou v Sabinove. Predstavenými tam boli Metod Trčka a potom Leopold Efrém Kozelský. Osudným sa pre cirkev stal 28. apríl 1950, kedy bola v ČSR zakázaná a veriacich prevzala pravoslávna cirkev. Po roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev v ČSR obnovená a niektorí kňazi sa do Sabinova vrátili.
Gréckokatolícky chrám v Sabinove budovali v rokoch 1898 - 1904 zasvätili ho sv. Jurajovi mučeníkovi. Mesto na jeho výstavbu poskytlo bezplatne pozemok, kameň, drevo a desaťtisíc pálených tehál. Finančne prispeli aj veriaci a najviac čiastkou 7000 zlatých Juraj Antol.
V čase, keď správcom farnosti bol vtedy ešte ako kaplán Peter Gojdič, mal kostol tri zvony. V tom čase došlo aj k zmene patrocínia a kostol bol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Je postavený v klasicistickom štýle, v akom sa na začiatku 20. storočia na okolí budovali kostoly. V roku 1999 bol povýšený na diecézne pútnické miesto. V roku 2004 uplynulo sto rokov od jeho výstavby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
