vzdialenejších miestach od obcí. Aj keď nie je v ich oficiálnom názve, stále ešte medzi ľuďmi pretrváva, ako napr. Horný majer, Dolný majer, medzi Slanským Novým Mestom a Kalšou. Kedy vznikli majere a aké bolo majerské hospodárenie?
S majerským hospodárením sa stretávame na našom území už v stredoveku v podhradiach aj v predmestiach, slobodných kráľovských miest. Bolo však málo majerov a neboli typickým spôsobom hospodárenia vtedajšieho hospodárstva. Rozšírili sa v druhej polovici 16. storočia odkedy sa stali základom feudálneho veľkostatku. Dôsledkom vojen a feudálnymi rozbrojmi spustošeného vidieku bolo pribúdanie neobrobenej pôdy a opustených gruntov. Zemepáni najprv túto pôdu vnucovali poddaným do užívania za poplatky, lenže bol z nej malý výnos. Preto začali od polovice 16. storočia opustené usadlosti sceľovať na najúrodnejšom mieste chotára do majera a neskoršie si v dedine dali postaviť hospodárske budovy, mnohí aj kaštiele. Túto pôdu, už scelenú do majera, museli tí poddaní, ktorí boli podľa zákona z roku 1514 zaviazaní k robotovaniu a právne pripútaní k pôde, obrábať vlastnými nástrojmi.
Na vznik majerov vplývali aj potreby šľachty a jej zvýšené nároky, ktoré nestačili pokryť zo starého spôsobu feudálnej renty. Preto začala drobná šľachta vytvárať majere aj z pôdy roľníkov, ktorým zobrala pôdu a ako želiarov ich nútila už na panskom majeri pracovať. Tento nový, majerský spôsob hospodárenia umožnil šľachte vo väčšej miere obchodovať s obilím a dobytkom najmä neďaleko väčších miest aj budov s protitureckými posádkami.
Majere boli - odhliadnuc od povinnosti poddaných pracovať na nich - významným ekonomickým prínosom vo feudálnom vývoji. Úradníci feudálnej vrchnosti sa usilovali racionálne využiť pôdu aj nevoľnícku prácu. Takéto vyspelejšie formy hospodárenia sa šírili aj do menej úrodných oblastí Slovenska, kde vznikali majere na pôde zemanov, aj pri hradných panstvách. Zúrodňovanie pôdy maštaľným hnojom podnietilo chov rožného dobytka, oviec a ošípaných, začali vo veľkom chovať hydinu a zakladať včelstvá, pestovať kvalitné druhy ovocia aj zeleninu v majerských záhradách, budovať pivovary a pre ne pestovať chmeľ. Už v 15. storočí si bohatí košickí mešťania kupovali pôdu a na nej si zriadili hospodársky dvor - majer s paholkami a želiarni a svoje vinice výdatne hnojili. Košické poľnohospodárstvo a chov dobytka mali veľký podiel na zásobovaní mesta aj na diaľkovom obchode. Zemepáni šárošpatackého panstva okolo roku 1550 usadzovali niekoľko desiatok slovenských poddaných na svojich majetkoch v tokajskej vinohradníckej oblasti a na tri roky ich oslobodzovali od poddanských povinností. Slováci tam mali ešte aj v 17. storočí vlastnú miestnu samosprávu a jej sídlo bolo na Slovenskej ulici (Tóth utca).
Aké boli povinnosti nevoľníkov na panskej pôde, to určoval zákon z roku 1514. Obrábanie majerov podmieňovala práca nevoľníkov, ktorí mali na panskej pôde pôvodne odpracovať 52 dní so záprahom alebo 104 dní bez záprahu, pešo. Ak zemepán nemal v blízkosti majer alebo svoje sídlo, nútil poddaných "vykúpiť sa" z roboty každý rok tak, že museli zaplatiť napr. za konský záprah alebo za volský stanovenú sumu, ako náhradu. Toto tzv. výkupné platili popri feudálnej a naturálnej dani, ktorá bola na každom panstve v inej výške. Líšila sa aj podľa usadlostí ako napr. na stropkovskom panstve, keď slovenská osada bola hodnotená o 40 florénov vyššie ako usadlosť rusínska, ktorá platila 143 florénov. Okrem toho museli obe osady povinne čapovať panské víno aj pivo. K tomu všetkému sa všetko vidiecke obyvateľstvo muselo podieľať aj na aktívnom boji proti Turkom, čo nariaďoval zákon z roku 1545. Podľa neho poddaný roľník mal byť ozbrojený ručnicou a chudobnejší kušou a mečom. Celkove hlavná ťarcha obrany proti Turkom ležala na pleciach poddaných.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
