tu nastal nejaký omyl alebo chyba pred stáročiami, pretože nula sama o sebe síce nič neznamená, ale má oproti iným číslam zvláštne schopnosti. Môže iné čísla povyšovať alebo likvidovať. Nula je základom počítačovej techniky a bez nej si asi ťažko dokážeme predstaviť súčasný život.
Odkiaľ sa vzala
Prvýkrát sa objavila nula v spisoch babylonských matematikov a astronómov približne tristo rokov pred n. l. Neoznačovali ju znakom, aký poznáme dnes, ale dvoma šikmými znakmi klinového písma. Nebola v tom čase ani skutočným číslom, ale označovala prázdny priestor na mieste jednotiek, desiatok alebo stoviek.
Nulu poznali aj Mayovia nezávisle na Babylončanoch, keď tamojší kňazi vytvorili číselný systém, začínajúci sa nulou. Označovali ju zjednodušenou podobou mušle, ulity alebo tváre. Aj u Mayov označovala prázdne miesto príslušnej sústavy.
Prvýkrát sa objavila nula ako číslo, plnohodnotné s ostatnými, u Indov okolo roku 458. V prvom rukopise venovanom nule sa uvádzajú základné pravidlá jej používania, medzi nimi aj toto: "Ak nulu pripočítame alebo odpočítame, číslo sa nezmení, pri vynásobení nulou však všetko odrazu zmizne a dostaneme iba nulu".
Na otázku prečo skutočná podoba nuly vznikla práve v Indii, doposiaľ veda neodpovedala. Sú iba domnienky že preto, lebo v Indii nikdy neprevládal strach z nekonečného priestoru a bytia. Ich predstavu stelesňoval boh Šiva, ktorý ju zároveň u ľudí zmierňoval. Dejiny matematiky uvádzajú, že možno táto predstava umožnila zaviesť nulu ako číslo.
Aj v Aristotelovej filozofii bola predstava, že príroda má strach z prázdnoty a tá predstavovala niečo strašné. Indovia však verili, že svet vznikol z ničoho. Oslobodenie od sveta a splynutie s prázdnotou bolo u nich posledným cieľom človeka. Indický číselný systém umožnil realizáciu základných počtových úkonov a jeho užívanie sa nedalo porovnať s tradičnými matematickými tabuľkami ani pri násobení. matematické schopnosti Indov patrili k ich akoby vrodeným schopnostiam, a to, že Indovia patria dnes k jedným z najvyhľadávanejších a najschopnejších programátorov, môže mať pôvod v tejto minulosti. Veď je to práve nula, ktorá hrá kľúčovú úlohu v dvojkovej sústave, ktorá je základom súčasných počítačov.
Nula v Európe
Starovekí Egypťania, Gréci a Rimania sa zaobišli bez nuly. Mali problémy so zapisovaním aj dvojmiestnych čísel, lebo vyžadovali veľa znakov. Stačí, ak sa pozrieme na našich pamiatkach na dátumy ich vzniku, ktoré sú označené rímskymi číslicami, zistíme sami, aké sú zložité. Matematické výpočty a úkony vtedajší účtovníci týmito číslami nezapisovali, používali matematickú tabuľku "abakus". Nemala žiadnu nulu, iba vodorovné alebo zvislé žliabky pre jednotky, desiatky, stovky a tisícky. Pri vyjadrení napr. čísla 1501 zostal prázdny stĺpec desiatok. Počtovú tabuľku používali ešte v 18. storočí finanční úradníci v Anglicku pri výpočte daní. Volali ju "heckerboard" alebo "exchequer" a britský minister financií má titul "Chancellor of the exchequer".
Po zániku západorímskej ríše indickú kultúru zatienila arabská, hoci mnohé z nej prevzali. Aj číselný systém a neskoršie ho preniesli tiež do arabských území v Európe. Takže číslice, ktoré dnes označujeme ako arabské, by sa mali správne volať indické. Do sveta arabskej vedy uviedol indickú matematiku a s ňou aj nulu perzský matematik Ibn Músa al-Chorézmí. Ako prvý popísal tento nový systém vo svojom diele Čísla Indov v prvej polovici 9. storočia a odporučil čitateľom, aby nulu označovali ako prázdny kruh. Tak vznikla podoba nuly, akú poznáme dodnes.
Obvinenie z kacírstva
O tom, že cesty vedy boli tŕnisté, ba aj kacírske a spojené s diablom, svedčia aj pokusy o preniknutie novej číselnej sústavy do kresťanskej Európy. V roku 967 sa učený kresťanský mních z francúzskeho Aurillacu v preoblečení moslima vybral do Španielska, aby v Cordóbe, ktorá vtedy patrila Arabom získal od arabských učencov matematické a technické vedomosti. Po návrate do Francúzska ich chcel propagovať medzi kresťanmi. Cirkev ho obvinila zo spojenia s diablom a z kacírstva. Pre západnú Európu bola arabská veda podozrivá a nekalá. Mních Gerbest sa stal pápežom (Prijal meno Silvester II.) a ani z pápežského stolca nepochodil s matematickou sústavou. O dvesto rokov po ňom sa pokúsil zaviesť novú matematiku pre zmenu v taliansku matematik Leonardo Fibonacci z Pizy po návrate zo severnej Afriky v roku 1202. V svojej knihe Liber Albaci poukázal na prednosti systému pre praktické použitie. Jeho zásluhou sa stalo Taliansko vzorom pre celý finančný svet, kam sa rozšírilo používanie nuly od talianskych kupcov a bankárov. Aj napriek tomuto pokroku bola nula v kresťanskom svete niečím záhadným, podozrivým a teda nebezpečným.
Kto by si vedel predstaviť dnešný svet bez nuly?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
