najsledovanejšej relácii tejto televízie. Kedysi tancoval vo folklórnych súboroch. Keď prestal, pribral pár kíl. Rád šoféruje a za volantom si aj zahreší. Samuel Migaľ.
„V regionálnej televízii som pracoval takmer dva roky. Dalo mi to veľmi veľa. Naučil som sa, ako sa postaviť pred, ale aj za kameru. Ale až po prechode do JOJ-ky som zistil, že stále nič neviem a musím sa veľa učiť. Veľmi milo ma prekvapil celý kolektív. Medzi seba ma prijali takmer okamžite. To mi veľmi pomohlo."
Povráva sa, že sa s ľuďmi vo Vranove nerozišiel v dobrom - v telke a aj v meste s niektorými predstaviteľmi. „Nedá sa povedať, že som sa nerozišiel dobre, no dnes spolu rozhodne nekomunikujeme. Po mojom odchode urobili zo mňa neschopného človeka, ktorého museli vyhodiť. Ja som pritom odišiel sám len preto, že v tých podmienkach sa už nedalo pracovať. Na to sa nedá zabudnúť. Ľudia, ktorí ma však poznajú, im to určite neuverili, a držali mi palce, aby sa 'neschopný redaktor' presadil inde. S predstaviteľmi mesta nemám a nikdy som žiaden osobný konflikt nemal."
Samo presídlil do Bratislavy z logického dôvodu - sídlia tam všetky celoslovenské médiá a je tam teda najviac pracovných príležitostí. „Chcel som profesionálne rásť. Na druhej strane si myslím, že Bratislava nie je až tak ďaleko."
Hovorí sa, že práca v Bratislave a zvlášť v televízii je náročná v tom, že ľudia si medzi sebou závidia. S tým však Samo celkom nesúhlasí. „U nás v televízii platí niečo úplne iné. Ako som už spomínal, keď som prišiel do JOJ-ky, kolegovia ma medzi seba prijali okamžite. Podľa mňa všetko záleží od nadriadených. Ak si zo svojich ľudí vychovajú hviezdy, tak potom sa hviezdne správajú nielen k okoliu, ale aj medzi sebou. U nás v redakcii však žiadne hviezdne maniere nie sú."
Práca reportéra - to je vstávanie k nehodám alebo iným prípadom v hociktorej nočnej hodine, niekedy ide o prácu viac ako desať hodín denne. „Všetko je zvyk. To isté platí aj u mňa. Nie je to nič príjemné ísť sa pozerať na ľudské tragédie. Musel som sa proti tomu obrniť. Či niečo neznášam? Určite! Neznášam arogantných politikov a tiež hlúpych ľudí. A taktiež úradníkov, pracujúcich do pol piatej, ktorí po pracovnom čase ani nepohnú prstom."
V JOJ-ke sa venuje takmer každej oblasti, napriek tomu má svoje obľúbené a neobľúbené témy. „Ja sa väčšinou venujem oblasti kriminality, polície, bežných ľudských problémov či rôznych zaujímavostí."
Nedávno sa vrátil zo služobnej cesty z amerického Seattlu. Nakrúcal tam reportáž o výrobe lietadiel typu Boeing. "Bolo pre mňa veľmi silným zážitkom vidieť celý proces výroby tohto obrovského dopravného lietadla. Okrem toho je zaujímavá každá výroba šotu v rómskej osade. Jej obyvatelia sú totiž veľmi inšpirujúci."
Po trase Bratislava - Vranov sa presúva svojím novým autom minimálne dvakrát do mesiaca. Intenzívne jazdí štyri roky. „Charakterizoval by som sa ako ohľaduplný a pohodový vodič. Šoférovanie je pre mňa oddychom. Čo ma však dokáže poriadne vytočiť, sú arogantní vodiči v bratislavských uliciach. Vtedy si v aute zanadávam. Keď však zaparkujem a vystúpim z auta, som pokojný."
Pred niekoľkými rokmi tancoval vo folklórnych súboroch. Pred tromi rokmi zavesil tancovanie na klinec. "Tancoval som vo Vranovčane, Strážčane, ale aj vo zvolenskej Poľane. Boli to najkrajšie chvíle môjho dospievania. Spoznal som množstvo kamarátov a známych. Bola to pre mňa určitá filozofia. Veľmi si totiž vážim, ako kedysi žili jednoduchí ľudia na dedine. Bez elektriny, televízie či internetu. Napriek tomu sa dokázali zabávať. A z tej autentickej zábavy som sa trochu naučil aj ja. Teraz mi to určite chýba, no kvôli mojej práci nemám na tancovanie čas. Občas to však kompenzujem behom, tenisom či plávaním. Napriek tomu som nejaké to kilo nabral. Bohužiaľ..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
