na našej planéte znamenal. Isté je, že v procese svojho vzniku bola Zem i ostatné planéty mnoho razy terčom malých i väčších asteroidov i komét. Stopy po zásahoch asterodimi a kométami dobre vidno na Mesiaci, na ktorom sú tisíce menších i väčších kráterov. Napokon aj samotný Mesiac vznikol pravdepodobne odtrhnutím časti ranej Zeme, a to kozmickom náraze objektu veľkosti Marsu. Stopy po nárazoch asteroidov sú aj na povrchu našej planéty, ale väčšina z nich je prekrytá vegetáciou alebo erodovaná geologickými procesmi, vetrom a dažďom. Na povrchu Zeme bolo doteraz objavených približne 170 veľkých kráterov po dopade telies z kozmu. K nateraz poslednému nárazu veľkého kozmckého telesa do našej Zeme došlo v roku 1908, keď nad sibrískou tajgou explodovalo teleso s priemerom okolo 100 metrov a spôsobilo požiar, ktorému podľahli milióny stromov. Okrem vedcov málokto bral hrozbu, ktorú pre našu planétu predstavujú v blízkosti Zeme sa pohybujúce kozmické objekty, vážne, a to až do roku 1980. V uvedenom roku Luis a Walter Alvarezovci publikovali štúdiu, založenú na geologických dôkazoch, podľa ktorej náraz asteroidu alebo kométy pred 65 miliónmi rokov spôsobil masové vyhynutie približne dvoch tretín všetkých rastlín a živočíchov na našej Zemi. Predpokladá sa, že objekty takej veľkosti, ako bol ten, ktorý spôsobil uvedenú katastrofu, "trafia" Zem raz za približne 100 miliónov rokov. Pomerne nedávno sa problémom možného nárazu veľkého kozmického telesa do našej Zeme a odhadom dôsledkov takéhoto nárazu ačali zaoberať aj medzinárodné inštitúcie. V roku 1996 požiadala Rada Európy Európsku kozmickú agentúru ESA, aby prispela k "dlhodobej globálnej stratégii na odvrátenie možnch nárazov (kozmických telies)". ESA vypracovala celý rad štúdií, v ktorých sa vyhodnocovalo riziko nárazu a možné spôsoby prípadného odvrátenia nárazu kozmického objektu do našej Zeme. V júli 2004 odporučil panel expertov, aby sa začalo pracovať na realizácii projektu na vychýlenie asteroidov, potenciálne ohrozujúcich našu Zem, z ich dráhy. Projekt dostal názov Don Quijote, a to podľa rovnomennej postavy rytiera z Cervantesovho románu. Vesmírna misia Don Quijote by mala byť skúšobnou misiou, ktorá má preukázať reálne možnosti vychýlenia asteroidu z dráhy, ktorá križuje dráhu našej Zeme tak, že môže dôjsť k nárazu asteroidu do našej planéty. Misiu Don Quijote (ESA ju nazýva Don Quixote) budú tvoriť dve vesmírne sondy, z ktorých jedna (nazvaná Sancho, podľa zbrojnoša Dona Quijota) priletí k vybranému asteroidu skôr a bude vyhodnocovať jeho dráhu. Druhá sonda, nazvaná Hidalgo (rytier), priletí neskôr a veľkou rýchlosťou (približne 36 000 km za hodinu) narazí do asteroidu. Po náraze stanoví sonda Sancho mieru vychýlenia asteroidu z jeho pôvodnej dráhy. Štart misie Don Quiojte bol predbežne stanovený na rok 2011. Kresba znázorňuje sondu Hidalgo na ceste k asteroidu..
O potrebe misie Don Quijote sa opäť začalo viac hovoriť po tom, čo vedci oznámili, že k Zemi sa blíži asteroid Apophis (asteroid dostal meno po egyptskom mytologickom démonovi Apophisovi či Apópisovi, ktorý má podobu obrovského hada a je nepriateľom boha Slnka). Apophis, ktorý má priemer okolo 500 metrov a ktorého hmotnosť je temer jedna miliarda ton, by mal v roku 2029 preletieť vo vzdialenosti len 30 000 kilometrov popri našej Zemi. Bude to po prvý raz v ľudskej histórii, keď budeme môcť prelet takéhoto vesmírneho objektu pozorovať voľným okom. Dobrá správa je, že sa vedci neobávajú, že by v roku 2029 spomenutý asteroid narazil do Zeme. Zlá správa je, že v dôsledku gravitačného pôsobenia by tento asteroid mohol do našej planéty naraziť v roku 2035, 2036 alebo 2037. Pravdepodobnosť, že asteroid do Zeme narazí, je však podľa vedcov len 1:6250. Povedané inak to znamená, že s pravdepodobnosťou 99,98 % do nás asteroid Apophis nenarazí. Ak by ale asteroid do našej Zeme predsa len narazil, účinky tohto nárazu by boli ekvivalentné výbuchu približne 65 000 takých atómových bômb, aké boli zhodené na Japonsko. Zatiaľ sa však nitko neodváži povedať, či v prípade skutočne hroziaceho nárazu asteroidu Apophis do našej Zeme by sa jeho dráha dala ovplyvniť spôsobom, ktorý má vyskúšať misia Don Quijote. Tá sa zatiaľ nachádza v plánovacom štádiu, pričom ESA udelila kontrakty trom konzorciám na vypracovanie konkrétnych návrhov na realizáciu misie.O tom, ktorý návrh považuje za najvhodnejší, rozhodne ESA začiatkom roka 2007. Až potom bude podpísaný hlavný kontrakt s víťaznou firmou na skonštruovanie sondy Don Quijote. Ani asteroid, ktorého dráhu by mala sonda vychýliť, nie je ešte vybratý. Vyberať sa bude z asteroidov, ktoré sú od nás vzdialené desiatky miliónov kilometrov a ktoré nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo pre našu Zem. Jedným z vážnych kandidátov na zhotovenie sondy Don Quijote je konzorcium, vedené britskou vedeckovýskumnou spoločnosťou QinetiQ, ktorá pre ESA pracuje aj na príprave vesmírnych misií Eddington a BepiColombo.
Možno ešte dodať, že asteroidy sú akýmisi zvyškami vesmírnej hmoty, ktoré ostali takpovediac bezprizoné po vytvorení našej Slnečnej sústavy pred viac než 4,5 miliardy rokov. Väčšina asteroidov sú jednoducho "kamene", teda minerály, niektoré však obsahujú nikel či železo. V obrovskom pásme medzi dráhami Marsa a Jupitera obiehajú okolo Slnka desaťtisíce asteroidov, pričom väčšina z nich nie je väčšia ako priemerný balvan.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
