ešte možné, iba jedno nie myslieť si, že princíp konfliktu, ktorý sledujeme, je maďarské špecifikum a nehrozí na Slovensku či v ľubovoľnej európskej demokracii.
Čo sa deje? Maďarská socialistická strana (MSZP) vyhrala aprílové voľby štýlom, akým sa v Maďarsku vyhrávajú voľby 12 rokov (azda okrem prvých v roku 1990): Batériou horibilných sľubov, ktoré úplne ignorovali, že krajina, ktorú koalícia MSZP a liberálov (SZDSZ) kormidlovala už predchádzajúce volebné obdobie, dlhodobo vytvára rekordný rozpočtový deficit v Európe. To sme na tomto mieste už písali. Aj to, že sľuby socialistov boli ešte vždy umiernenejšie ako opozičnej "pravice", ktorým by, na rozdiel od 40 percent maďarských voličov, čo dali Fideszu hlas, neuveril ani medveď z národného parku v Yellowstone. Navyše, Gyurcsány, na rozdiel od protikandidáta Orbána, už pred voľbami signalizoval, že rozdávanie je možné len súbežne s realizáciou reforiem, na ktoré tlačila ako EÚ pravidelnými upomienkami pre neplnenie maastrichtských kritérií, tak aj finančné trhy. Teda tí veritelia, ktorí maďarský štátny dlh financujú a vláde dali do volieb akúsi poslednú "amnestiu".
Premiérov prejav z uzavretého rokovania socialistickej frakcie, ktorý ktosi vyniesol médiám a rozpútal tým hystériu, je preto len zdrvujúcim, expresívnym a mimoriadne výstižným zhrnutím faktov a pravdy. Gyurcsány predniesol túto životnú reč (každý, kto si to vypočuje či prečíta na internete, ak neomdlie od spŕšky vulgarizmov, tak musí tlieskať postojačky) preto, aby poslaneckej frakcii, ktorej časť si stále myslela, že sa dá ďalej "pytlíkovať" na dlh, položil nôž na krk: Buď reformy so mnou, ktorý som "vytiahol vládnutie z hovna", alebo bankrot štátu, ale bezo mňa. (Gyurcsány striedal predchodcu Medgyessyho po prehratých eurovoľbách, pri hlbokom prepade preferencií MSZP). "Reforma alebo krach. Nič iného nie je možné".
Rozhorčenie, demonštrácie a volanie po demisii Gyurcsánya, lebo pred "svojimi" priznal, že "klamali sme ráno, večer i v noci", a "štyri roky sme nerobili nič, vôbec nič" (atď, atď), je preto buď nedorozumenie, alebo perfídnosť a pokrytectvo to zo strany opozície. V ohlupovaní národa pred voľbami (a kedykoľvek a stále) je medzi dvomi najväčšími stranami Maďarska, ktoré volí 90 percent populácie, jediný rozdiel ten, že Gyurcsány, ako vyplynulo z jeho reči, sa rozhodol s touto praxou skončiť. Možno nie preto, že sa mu to nepáči, ale len z toho dôvodu, že "inak je Maďarsko odpísané". To však na podstate, že obsah a zmysel prejavu je práveže prihlásenie sa k realite a odmietnutie lži, nemení. Pasáž, v ktorej priznáva, že "preklamali sme jeden a pol roka", a všetky ďalšie, kde vykonáva sebakritiku, je preto nielenže irelevantná, ale priam otočená na hlavu, pokiaľ sa vyvodzujú konzekvencie iba individuálne k osobe rečníka (resp. jeho strane). Alebo ešte inak: Ak sa niekomu zrazu zachcelo pravdy a zhrozil sa nad lžou, tak nemôže ako prvostupňového vinníka vyzývať k demisii toho, kto v úzkom kruhu svojich straníkov, s jasne pozitívnym zámerom priznal ako prvý vlastnú zodpovednosť.
Jednoznačne a jasne: Nesmierne neskoro, ale nepochybne správne sa Gyurcsány rozhodol konfrontovať vlastnú stranu s marazmom, podvodmi a neschopnosťou 16 rokov. To neznamená ani náhodou, že miesto demisie mu treba chystať slávobránu. On sa nemôže vyvliecť nikdy z toho, že najprv ako poradca predchodcu Medgyessyho, potom minister športu a napokon premiér bol účastníkom, obhajcom a napokon tvorcom poslednej etapy "lžidumpingu" pred úplným krachom. Gyurcsány nemôže zatajiť ani zahovoriť, že on celý ten čas nebol analytik ani politický komentátor, ale činiteľ nadaný vysokou či najvyššou zodpovednosťou. Z tohto dôvodu, a nie preto, že sa rozhodol konečne pre pravdu, je zrelý na demisiu.
Možnože čakal čitateľ inú analýzu napr. neuveriteľnej neschopnosti maďarskej polície, ktorej zlyhanie pri obrane televízie bolo exemplárne. Atď, atď. Všetko vyššie je však kľúčové, keďže záplava prominentných komentárov ukazuje na obrovské nepochopenie. Nerozumie napr. prezident Sólyom, ktorý hovorí o "morálnej kríze, ktorú vyvolal Gyurcsány". Podľa hlavy maďarského štátu kríza nie je to, že politické elity krajiny 16 rokov oblbujú národ sľubmi, ktoré zruinovali financie, ale to, že jeden člen tejto elity, zhodou okolností predseda vlády, sa rozhodol tento kruh prelomiť a špirálu zastaviť. Podobne nerozumie napr. konzervatívna frakcia EP, ktorej predstaviteľ Martens, v úslužnom servise svojmu členovi Orbánovi, hovorí, že čin Gyurcsánya nie je konformný s európskymi hodnotami a preto má odstúpiť. Podstata príbehu ale nie je to, že "Gyurcsány klamal, aby vyhral voľby", ale to, že ako prvý vysoký politik, aj keď možno nechctiac, vyslovil, že lož je osou politiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
