mechanizmus, akým si rozbabrali ekonomiku, je nielenže prenositeľný, ale priam infekčný. Napríklad, aby sme neteoretizovali, autorovi tohto článku už viacerí mudrci vysvetľovali, že Fico s Počiatkom ako Maďari nedopadnú. Lebo, po prvé, po Miklošovi a spol. zdedili reformy, ktoré zásadne nenabúravajú, a, po druhé, ako hlavný cieľ si dali euro a tri percentá deficitu, takže všetky čáry-máry budú robiť len vnútri týchto mantinelov. Po slovensky: Darčeky pre dôchodcov, rodiny, družstevníkov a kdekoho, ktoré pripravujú, rozpočet neodpália do vzduchu.
Zmysel pre humor a životný optimizmus sú cenné vlastnosti, ale ešte cennejšie sú skúsenosti a znalosť terénu. Veľkým oblúkom sa prenesme cez takú "prkotinu", akou bude precitnutie zhruba o rok, keď Fico-Počiatek zistia, že inflačné kritérium pre vstup do eurozóny k 1. januáru 2009 je nesplniteľné. To je principiálna poznámka, lebo márnosť túžby po eure navodí novú optiku i situáciu. O tom nepochybujme. Ale, v poriadku, pre potreby tohto textu pripusťme tú fantazmagóriu, že Fico s Počiatkom a NBS splnili všetky kritériá z Maastrichtu.
Z hrozby, že rozdávanie, ktoré práve štartujú, môže viesť k maďarskému scenáru, to však neuberá ani pol gramu. Fico hovorí, že na "priority" roka 2007 použije 21 miliárd Sk tak, že schodok nepreskočí 3 percentá HDP. "Chceme trochu viac peňazí do školstva, zdravotníctva ako aj do oblasti poľnohospodárstva, pretože tu nám vyplývajú jasné záväzky z programového vyhlásenia vlády." Veľmi záslužné. Technický vtip a pasca, ktorej sa na konci, napr. dnes v Budapešti, hovorí špirála zadlžovania, je v tom, že všetko toto, "vianočný príspevok", zvýšenie "rodičovského" a iné dobroty nie sú jednorázovou akciou roka 2007, ale stávajú sa tzv. mandatórnym nárokom s valorizačnou povinnosťou každý rok.
Nič by sa nedialo, pokiaľ každý rok by bol rekordný rastom HDP a príjmami rozpočtu. Ale nie je. Špičkové sú, bohužiaľ či chvalabohu, tie dva-tri roky, ktoré práve žijeme. Šesťpercentný rast HDP tu bol vlani, teraz a bude ešte jednu či dve sezóny. Existuje totiž aj čosi také ako hospodársky cyklus. Ekonomika únie, s ktorou realizujeme 80 percent obchodu, už dnes rastie najpomalšie zo všetkých regiónov sveta a prognózy má mizerné. Ale keby aj konjunktúra vydržala dlhšie, minimálne ako veľké riziko tu pokles - trebárs až do stagnácie - je. To, čo v čase hojnosti vyzerá ako "no problem", veď z príjmov roka 2007, ktoré vyzbierame z výnosov cválajúcej ekonomiky, to zaplatíme, môže byť napr. v roku 2009, pri raste polovičnom, už veľmi ťažký problém. Nie jednotlivo tá či oná dávka, ale všetko dohromady.
Systémová chyba všetkých moderných demokracií je, že politici nerozmýšľajú v hospodárskych, ale volebných cykloch, kde sociálnu agendu používajú ako alibi na prikrytie existenčných a sebeckých záujmov. Maďarsko je iba extrém, kde vznikla tu a teraz kritická nerovnováha, ktorá sa snúbi s tlakom Bruselu, čo (tiež) vyvoláva znepokojenie finančných trhov. Ak ale porovnáme štátne dlhy (65 vs. 45 percent HDP), čo je agregátny parameter, rádový rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom nie je. Iba politicko-formálny: 60 percent je totiž maastrichtské kritérium. Základná odlišnosť je v trende - za Mikloša sme deficity utlmovali (pomaličky), kým v Maďarsku rozhadzovanie v dvoch posledných volebných periódach založilo dramatické nafukovanie schodkov, ktoré je bez radikálnych a bolestivých rezov nezastaviteľné práve preto, lebo nároky, čo politici založili v časoch, keď bol rast dobrý a dlh ešte nízky, sa naakumulovali do nezvládnuteľnej lavíny.
Nebezpečná podobnosť medzi Ficovým "programom" a špirálou, v ktorej sa roztočilo Maďarsko, je v povahe zvyšovaných výdavkov, ktoré zakladajú návykové správanie príjemcov a stupňovanie nárokov. Vianočný príspevok, pôžičky mladým na bývanie, 11-tisíc plus pri narodení dieťaťa, dorovnanie platieb poľnohospodárom a pod. sú všetko platby nezmyselné, ktoré nikoho z príjemcov neuspokoja, len recyklujú pocit mála a tlak na nové dávky. To je skúsenosť práve Maďarska, kde Orbán pred 8 rokmi tiež začínal rozdávanie s prioritou prísnej rozpočtovej disciplíny a ešte keď odovzdával funkciu Medgyessymu, maďarská prognóza pre eurozónu bola - 2007!! Čiže najlepšia zo všetkých nových členov. A dnes sa zabíjajú po námestiach, lebo im Gyurcsány zamlčal, že prejedli budúcnosť. Nie je podstatné, či Fico "nájde" 21 miliárd na rok 2007 tak, že nezatne sekeru nad 3 percentá HDP. Podstatné je, že nenájde 27 miliárd, teda adekvátnu sumu, na tie isté požitky v roku 2009, ani napr. 35 miliárd - stále na to isté - v roku 2012.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
