nepatrí iba nám. Odkiaľ prišli? Spadli z oblakov, vystúpili z lesných jazier, zjavili sa z tmavých jaskýň? Predovšetkým však vzišli z pohanských mýtov a pradávnych legiend z počiatku kresťanstva.
Čert má pôvod ešte v mýtoch Slovanov v predkresťanskom období. Predstavoval akýsi článok medzi dobrým Bohom a zlým Besom a považovali ho za pôvodcu všetkých nezdarov. Toto postavenie si udržal medzi Slovanmi až do 14. storočia, kedy ho postupne začal nahradzovať diabol, výplod západnej tradície. Diabli vraj vznikli premenou zlých zvrhnutých bojovných anjelov, vedených archanjelom Luciferom. Práve preto, že boli zvrhnutí, vyznačujú sa krívajúcou nohou v ľudovom odaní kopytom - rovnako ako grécky Hefaistos, zvrhnutý vládcom bohov Diom z vrchu Olymp. Slová diabol a čert boli tabuizované a nesmeli sa nejaký čas vyslovovať, preto sa nahradzovali rôznymi výrazmi ako čmert, červ, červík, rohatý. Pôvod čertov sa pripisoval aj zvrhnutým pyšným anjelom, ktorí dopadli do pekla, ale aj na skaly alebo na vodu. Tak vznikli zlí lesní a skalní duchovia, aj vodníci. Peklo sa údajne nachádza niekde v podzemí a mnohé otvory do zeme sú podľa povestí bránami do pekla. Mnoho povestí o prehratých čertových stávkach so smrteľníkmi sa spája s osamelými balvanmi, skalnými útesmi a divokými prírodnými scenériami. Čertovi, prípadne niekomu, koho čert za trest zapriahol do pluhu, sa pripisujú rôzne krivolaké korytá, priepasti a skalné trhliny.
Čert aj diabol sa dostali z rozprávok do skutočného života, v ktorom ľudí, najmä ženy "posadol" diabol, v ktorom sa uzatvárali zmluvy s čertom alebo diablom a podpisovali sa krvou. Boli aj zmluvy bez krvavého podpisu a také sa predkladali ako usvedčujúci dôkaz na inkvizičné súdy. Keď sa v 15. storočí svetom začal šíriť ošiaľ honby na bosorky, obcujúce s diablom a čertom, začali ich upaľovať. Pápež Inocent VIII. vydal bulu, v ktorej vyjadril zármutok nad stykom ľudí s diablom a súčasne sa obráti na dvoch skúsených lovcov bosoriek, inkvizítorov pre severné a južné Nemecko, aby zhrnuli všetky najlepšie známe metódy, ako sa dajú spoznať a usvedčiť bosorky. O dva roky inkvizítori predložili pápežovi právnické dielo Kladivo čarodejníc.
Drak je bájny tvor, zviera z rozprávok, podobajúce sa hadovi aj jašterovi. Niekedy mal v nich drak veľa hláv a dokázal pľuvať oheň. Hovorí sa, že scéna boja s drakom je prastarým symbolom súboja dobra a zla, cnosti s neresťou. Povesti o drakoch priniesol pocit ohrozenia u ľudí, žijúcich v pohraničí v časoch ničiacich nájazdov dobyvateľov. Drak nemal zvyčajne v našich rozprávkach a povestiach meno, rozlišoval sa iba jednohlavý a s viacerými hlavami. Podľa ľudových povestí vyrastal drak z hada a tiež sa dal vraj vypestovať z jašterice, ktorá sa živila ľudskou krvou. Symbol draka sa objavoval aj v alchymistických knihách.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
