baštách a archívne zápisy v mestskej kronike. Známe sú aj stredoveké orkucanské vinice, z ktorých víno dostával sabinovský farár.
Prvým novovekým priekopníkom ovocinárstva sa stal mešťanosta Anton Eiselt. V roku 1897 založil na mestskej pôde prvú ovocnú škôlku v Sabinove, ktorá sa od roku 1908 stala súčasťou Štátnej roľníckej školy. Bola na výmere 6 ha a ročne sa v nej vyprodukovalo 12 - 15 tisíc ovocných stromkov pre výsadbu záhrad a sadov. Sabinovčanom ich predávali za režijnú cenu 60 halierov za kus. Využívalo sa 40 odrôd čerešní, višní, jabloní, hrušiek, sliviek a marhúľ. Antona Eiselta za celoživotnú prácu cisár František Jozef II. ocenil Rytierskym krížom.
V začatej ceste potom pokračovala poľnohospodárska škola, ale rozvoj ovocinárstva nastal až v roku 1919, kedy škola prešla pod správu ČSR. Na školu v tom čase prišiel aj hlavný záhradník František Truhlár. V roku 1926 boli v najväčšom rozsahu vysadené okolité záhrady, sady a stráne až k Jakubovanom výkonnými odrodami ovocných stromov. Nastal najintenzívnejší rozvoj ovocinárstva a povestná bola aj ovocná škôlka. V Sabinove sa produkovali kvalitné ovocné stromčeky a jedinečné ovocie, z ktorých bola najslávnejšia sabinovská marhuľa, ktorá hýrila nádhernými farbami a tvarom a preslávila Sabinov doma aj v zahraničí. Škoda, že marhuľa tam nenašla vhodnejšie pôdne a klimatické podmienky.
F. Truhlář bol druhou významnou osobnosťou sabinovskéoh ovocinárstva, ktorý napísal aj publikáciu (v roku 1934) "Pestovanie ovocných stromov". V roku 1938 musel takmer po 30 rokoch opustiť svoje pôsobisko a Slovensko. Jeho syn Jaroslav bojoval v druhej svetovej vojne ako pilot britskej armády a bol ranený a v roku 1944 podľahol zraneniu. Je pochovaný v Prahe.
Treťou významnou osobnosťou bol orkucanský rodák Vincet Balla. Po absolvovaní Vyššej hospodárskej školy v Košiciach najskôr pracoval v Košickej botanickej záhrade a v roku 1938 sa stal hlavným záhradníkom na Štátnej roľníckej škole v Sabinove. Funkciu prevzal v zložitom období 2. svetovej vojny. Ovocné stromy dospeli do plnej rodivosti, ovocie sa muselo včas pooberať, distribuovať aj speňažiť. Pritom stále vzrastal dopyt po ovocných stromčekoch. Rodiace stromy sa žiadalo chemicky a mechanicky ošetriť. Náročné úlohy sa mu spolu s kolektívom spolupracovníkov podarilo zvládnuť.
Vincent Balla bol uznávaným odborníkom v ovocinárstve a mal veľkú autoritu. Narodil sa 16. júla 1903 v Orkucanoch, zomrel 4. augusta 1977 a je pochovaný na cintoríne v Orkucanoch. Jeho manželstvá boli bezdetné. Starší obyvatelia Sabinova a Orkucan, ale aj z ďalšieho okolia si naňho s úctou spomínajú a tým mladším ho týmto článkom chceme priblížiť. Dostal sa do povedomia mnohých študentov školy a absolventov ovocinárskych kurzov usporiadaných v Sabinove pre celé Slovensko. Odborné kurzy viedol a na nich aj prednášal. Pod jeho vedením boli vychovaní ďalší ovocinári - L. Bečaver, V. Gall, Štefan Gall st. a ml., Jaroslav Krafčák, Štefan Marton, Ján Marton, Ján Smetana, Mária Dedinová, Helena Kolinová, Mária Gajdová a ďalší.
Prácu záhradníka V. Balla vykonával do roku 1968. Jeho odchodom veľa stratilo sabinovské ovocinárstvo, ktoré neskoršie začalo rapídne upadať. Žalostný je dnešný pohľad na bývalé produkčné sady, ktoré boli pýchou Sabinova a Orkucan. Úpadok nastal pred našimi očami a veľmi málo sa urobilo pre jeho záchranu. V minulosti sa ovocie zo Sabinova vyvážalo aj do zahraničia a dnes sa už len dováža. K poklesu ovocinárstva prispeli mnohé okolností - rozvoj mesta, organizačné zmeny, zrušenie konzervárne v meste, liehovaru v Orkucanoch a iné.
Pred rokom 2000 bol zlikvidovaný pôvodný matečný sad v Orkucanoch a lokalita sa začala postupne pripravovať na založenie nového, tentoraz sadu s genetickou základňou mnohých starší a novších odrôd jednotlivých druhov ovocia. Prvý stromček bol zasadený 24. apríla 2000. Žiaľ, okolité objekty sú znehodnotené.
Pri náhodnej návšteve Orkucan v roku 2005 zašiel som aj do sadu, kde na schátralej tabuli s rozbitým sklom bol tento nápis: "REPOZOTÁRIUM ORKUCANY - SAD VINCENTA BALLU". Znamená to znovuzrodenie bývalého centra ovocinárstva v Orkucanoch na počesť Vincenta Ballu. Odvtedy sa tam udialo viac zmien. V pôvodných objektoch bola zrušená Stredná poľnohospodárska škola a premiestnená pod názvom Združená stredná škola do inej budovy bývalého učilišťa. Bol zrušený aj školský majetok a jeho terajším majiteľom a správcom je Pasienková spoločnosť BOROV z Medzilaboriec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
