Ivan Mikloš. V rozhovore pre nový spravodajský server vyhlásil, že "mali sme s nimi (HZDS jasne vyplýva z kontextu, P.S.) istú dohodu, ktorá by umožňovala vytvorenie vlády SDKÚ-KDH-SMK-HZDS. S tým, že Vladimír Mečiar by v takej vláde nebol (...) Jednoducho existovali diskrétne rokovania o možnosti vytvorenia vlády pravice a HZDS s tým, že by sme pokračovali v začatých reformách.".
Bum. Aj publikum so slabšou pamäťou napočíta aspoň desať príležitostí, keď expremiér Dzurinda odprisahal na kameru či diktafón, že on s Mečiarom (HZDS) nemá žiadne dohody a medzi štyrmi očami s ním rokoval naposledy o euroreferende na Úrade vlády. A všetko, o čom sa špekuluje, sú len zlomyseľné plky novinárov, (ktorí nemajú radi SDKÚ). Teraz jemu najblžší Mikloš tvrdí, že "istú dohodu" mali. Klame jeden alebo druhý. Viete o tretej možnosti?
Nie je celkom nepodstatné, že ktorý z dvoch sa "mýli". Ak takto nešťastne kompromituje svojho šéfa Mikloš, tak ide s odpustením o drobnú taktickú lož so zámerom vykúpať ešte raz KDH v zodpovednosti za pohromu, ktorej sme svedkami. Je to možné, pretože tento motív je v povolebnej komunikácii SDKÚ takpovediac nosný. Na strane druhej, z pamäti ešte nevyprchali premnohé indície, že linka Dzurinda-Mečiar veselo žila a fungovala aj po euroreferende. Najmä vo vzťahu k zázrakom, ktorými sa udržiavalo menšinové vládnutie, chýbajú rozumné vysvetlenia. Ak teda povedal pravdu teraz Mikloš, od Mikuláša Dzurindu išlo o veľkú strategickú lož, ktorou podvádzal vlastných voličov i širšiu verejnosť.
Pamätáme si na expremiéra, ako tesne pred voľbami pritvrdil rétoriku, teda v čase, keď už mal mať "istú dohodu" s Mečiarom: "Slušný človek sa v tejto krajine neuspokojí, kým nebudeme vedieť, kto zavraždil Remiáša, či
kto uniesol mladého Kováča". Toto sme počuli v Košiciach, keď otváral kampaň. Po boku mu stál Ivan Mikloš. Práve tento týždeň sme sa dozvedeli, že nebudeme vedieť, kto zavražil Remiáša (GP zastavila stíhanie). Slušní ľudia by mali byť neuspokojení a výskať, oni však hovoria, že bola "istá dohoda". V poriadku, z toho však priamo vyplýva, že napr. aj výkriky v Lidových novinách, že "únos zostane únosom a vražda vraždou", sa dajú nazvať len - volebná manipulácia. I autor tohto textu, naivný ako decko, vtedy napísal komentár, že je fajn, že v mäteži utajovania a kamufláží aspoň Dzurinda zaujal ako-tak použiteľné stanovisko. Niežeby vylučoval HZDS absolútne, to nie. Ale jasne vyhlásil, že s ním ísť "nechce". To, všakáno, minimálne znamená, že "istá dohoda" existovať nemôže. Teda v prípade, že politik neklame.
Dva týždne pred voľbami prišiel Mikloš s "objavom", že spoločný brífing SNS a Smeru (o akejsi hovadine) je "jasný dôkaz, že sa črtá spolupráca Smeru, HZDS a SNS". Klamal podpredseda SDKÚ národu vtedy, keď toto ohlasoval ako temer poplašnú správu (keďže bola "istá dohoda" s HZDS), alebo nehovorí pravdu dnes?
Cit a okolnosti našepkávajú, že Mikloš si nevymýšľa. Či sa koalícia SDKÚ-SMK-KDH-HZDS (alebo nejaký "opozičnozmluvný" formát) naozaj dojednávala, alebo vždy bola len výplodom fantázie expremiéra, nie je podstatné, keďže KDH tento konštrukt odmietlo zreteľne už pred voľbami (oni robili hmlu okolo Smeru). Podstatné je, že zahmlievať a kamuflovať koaličné úmysly, resp. preferencie sa pred týmito voľbami stalo takpovediac regulárnym vzorcom správania, čo bol míľový krok k podvodom a "odhaleniam" toho typu, ktoré predviedol Mikloš. Nikde inde to neexistuje, len na Slovensku bolo možné, aby na čele so Smerom, ktorý z utajovania preferovaných partnerov urobil hlavný bod svojho programu, celá politická trieda vodila občanov za nos. Len tak sa mohlo stať, že Fico urobil z povolebných rokovaní simultánku, ktorou maskoval rozhodnutie, čo už dávno urobil.
SDKÚ by sa možno v koaličných výbojoch zadarilo lepšie, keby sa tejto perfídnej hry nezúčastňovala. S tematizáciou dvoch jasne oddelených blokov (SDKÚ, KDH, SMK versus súčasná koalícia), ktorých vládnutie znamená zásadne inú budúcnosť štátu, prišiel Mikloš neskoro. Prešpekulovali s Dzurindom čas. A špekulovali aj neskôr, keď v romantickom sne, či si ich Smer náhodou predsa len nevyberie, sekundovali pri Ficovom rokovacom cirkuse. A teraz robia veľké gestá, že mali dohodnutú jednu smiešnu koalíciu, ktorá by to je najlepšie vydržala aj s cestou asi šesť mesiacov. A ešte sa pritom usvedčujú zo lži. Či veľkej strategickej, či malej taktickej, nerozhoduje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
