pokročí sa v znovuzjednocovaní Európy. Uviedol to včera predseda Európskej komisie José Manuel Barroso (na snímke) v súvislosti so zverejnením hodnotiacej správy, v ktorej EK odporučila prijatie oboch krajín do EÚ k 1. januáru 2007, no súčasne nariadila poprístupový dohľad.
Podľa komisára pre rozšírenie Olliho Rehna, ktorý správu v EP prezentoval, ukázali obidva štáty v uplynulých mesiacoch svoju pripravenosť, pričom "kľúčom k úspechu bolo rumunské a bulharské úsilie a silná podpora zo strany únie. Obidve krajiny úspešne vyriešili polovicu z problémov, na ktoré sme upozornili v máji. Očakávame preto, že zostávajúce otvorené otázky budú vyriešené v nadchádzajúcich mesiacoch."
Najnovšie kolo rozšírenia EÚ považuje Barroso za úspech, pričom zdôrazňuje, že z neho profitovali členské i pristupujúce krajiny. Šéf EK však v pléne EP opakovane zdôraznil potrebu odstránenia problému zablokovanej európskej ústavnej zmluvy. V pondelok Barroso v Bruseli konštatoval, že by po prijatí Rumunska a Bulharska nebolo rozumné pokračovať v ďalšom rozširovaní únie bez toho, aby sa vyriešili inštitucionálne otázky. "Myslím, že po piatom kole rozšírenia by malo nasledovať riešenie pre inštitucionálne usporiadanie, ktoré by malo predchádzať prijímaniu ďalších členov. Toto je spôsob, ako zaistiť efektívne a harmonické fungovanie rozšírenej únie," konštatoval Barroso. Súčasne pripomenul, že vykonanie inštitucionálnych zmien po rozšírení EÚ na 27 členov predpokladá aj v Zmluva z Nice. Barroso verí, že sa to podarí uskutočniť do konca roku 2008, čo by komisii umožnilo rešpektovať svoje záväzky voči krajinám, s ktorými začala prístupové rokovania. Momentálne sa pritom rokuje s Chorvátskom a Tureckom.
Slovenský poslanec Miroslav Mikolášik rozhodnutie komisie uvítal, pričom ocenil zavedenie ochranných mechanizmov, ktoré dávajú komisii možnosť pristúpiť k sankciám v prípade, ak Sofia a Bukurešť neodstránia nedostatky vo viacerých oblastiach. "Spomínam si dobre, aké boli postoje k Slovensku, ako tvrdo po nás žiadali zavedenie niektorých reforiem a obávam sa, že v oblasti justície, boja proti korupcii, niektorých poľnohospodárskych opatrení, či spongiformných encefalopatií majú obidve krajiny čo doháňať. Som rád, že je tam tá poistka a myslím si, že to bude aj tlak na ne, aby konali rýchlejšie," uviedol Mikolášik.
Rovnaký názor má aj ďalšia slovenská europoslankyňa Anna Záborská. "Som príjemne prekvapená, že EK nakoniec tie obmedzenia dala do hodnotiacej správy, pretože z doterajších diskusií som mala pocit, že poslednýkrát, kedy sa EK snažila striktne trvať na tom, aby pristupujúce krajiny splnili všetky požiadavky, bolo pri vstupe Slovenska do EÚ. Cítila som to trocha ako nespravodlivosť, keďže voči nám boli zásadné výhrady a museli sme všetko splniť do bodky," vyhlásila Záborská.
V otázke otvorenia slovenského pracovného trhu pre bulharských a rumunských pracovníkov Mikolášik pripomenul, že aj Slovensko sa snažilo o odstránenie pracovných obmedzení pre slovenských občanov zo strany starých členských krajín. "Bolo by preto nefér a bolo by politický nespravodlivé Bulharsku a Rumunsku zavrieť náš slovenský trh. Myslím, že nejakí pracovníci na slovenský trh prídu, ale nebojím sa toho. Je len na nás, koho si sem zoberieme a umiestnime na našom pracovnom trhu. Myslím, že aj vzhľadom na katastrofálnu demografickú situáciu na Slovensku možno budeme aj radi, že niektorí pracovníci prídu," tvrdí Mikolášik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
