odkazov, v ktorých sa spomenutý výraz nachádza. Už to samo osebe naznačuje, že nanorúrky sú čímsi, čo je v súčasnosti takpovediac veľkým hitom. Čo sú vlastne nanorúrky? Pod pojmom nanorúrky sa obvykle myslia uhlíkové nanorúrky, teda superminiatúrne rúrky, tvorené pravidelne usporiadanými atómami uhlíka, pričom základná bunka má tvar šesťuholníka. Predpona nano znamená, že priemer takýchto rúrok sa pohybuje v oblasti niekoľkých nanometrov. Jeden nanometer je 10-9 metra, alebo, povedané možno názornejšie, jedna milióntina milimetra. Nanorúrky majú teda priemer pribline 50 000 ráz menší ako je priemer ľuského vlasu. Ukázalo sa, že nanorúrky majú úplne odlišné vlastnosti ako bežný uhlík. Ide napríklad o jeden z najpevnejších materiálov, aké ľudstvo pozná. Pevnosť nanorúrok v ťahu je približne 50 ráz vyššia ako je pevnosť ocelí. Nanorúrky sa vyznačujú aj vysokou elektrickou a tepelnou vodivosťou. Zdalo by sa, že nič nebráni rôznym praktickým aplikáciám unikátnych nanorúrok. Nanorúrky sa však akosi "bránia" praktickému využtiu, pretože sa len veľmi ťažko spájajú s inými materiálmi a ťažko ich spracovávať bežnými výrobnými procesmi.
Inžinierom Fraunhoferovej skupiny na vývoj technológií TEG v Stuttgarte sa však nedávno podarilo vypracovať metódu, ktorá umožňuje spomenutý "excentrický" materiál spracovávať s pomerne nízkymi nákladmi. Tý sa tvára cesta k hromadnej priemyselnej výrobe produktov na báze nanorúrok. Jedným z prvých výrokov, ktorý obsahuje nanorúrky, je tenisová raketa DNX, vyrábaná firmou Völkl. Tieto rakety zaznamenali taký úspech, že výrobca zvažuje vyrobiť oveľa viac než pôvodne plánovaných 90 000 kusov týchto rakiet. "Uhlíkové nanorúrky sa používajú na zosilnenie rámu rakety na tých miestach, ktoré sú vystavené najväčšiemu namáhaniu a zlepšujú aj schopnosť rakety absorbovať nárazy," vysvetľuje manažér projektu Ivica Kolaric. Zosilňovanie tenisových rakiet je však len jednou z mnohých potenciálnych aplikácií. Výskumní pracovníci sa domnievajú, že najvyšší potenciál spočíva vo využití unikátnych elektrických vlastností nanorúrok na generovanie tepla. V rámci experimentálnych aplikácií zabudovali stuttgartskí výskumníci nanorúrky do obličkových pásov (ktoré potom ich nositeľov príjemne hrejú) a použili ich aj na odmrazovanie zrkadiel. "Potenciálne aplikácie sú skutočne neobmedzené a siahajú od elektrických prikrýviek a vyhrievateľných krídiel lietadiel, na ktorých sa už nemôže vytvárať ľad, až po tapety, ktoré ohrievajú studené steny," vysvetľuje Kolaric.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
