mnohých božstiev uctievali aj boha Marduka a bohyňu Ištar. Tie babylonské ženy, ktoré sa chceli vydať, museli sa povinne zasvätiť v chráme bohyne Ištar práve bohovi Mardukovi. Slávny grécky historik Herodotos o tomto zasvätení píše:
"Žena sa musí oddať bohovi, ktorý jej vstupuje do cesty preoblečený za cudzieho muža tak, že jej hodí mincu, ktorú si žena nesmie nechať, ale ju musí obetovať bohovi a oddať sa mu. Tým splní svoju svätú povinnosť. Všetko sa odohráva na siedmom poschodí chrámovej veže, kde sa nachádza skvostná posteľ. Kňazi hovoria, že každú noc tam prichádza boh Marduk, aby spal s novou vyvolenou. Nemôžem tomu veriť..." Toľko Herodotos, predpokladá sa, že však že sami kňazi sa starali o "zasvätenie", ktoré malo predstavovať spojenie neba so zemou.
Chrámy neslúžili iba na uctievanie bohov, ale rovnako, ako v Babylone, tak aj v starom Grécku, boli miestom prostitúcie - mužskej aj ženskej. Prostitúti vystupovali ako služobníci bohov a dobových správach sa o nich hovorí ako o "svätých". Chrámová prostitúcia bola hospodárskym odvetvím, prinášajúcim vysoké príjmy štátu. Nie je náhoda, že v Babylone, ktorý bol najtriezvejšou východnou ríšou, bol jeden z najstarších chrámových nevestincov, ktorý je písomne doložený! Prostitúti boli služobníkmi najvyššieho boha Anu, boli zasvätení bohyni Ištar, jeho dcére a "slúžili" v jej chráme a v svätyni boha Anu. Prostitútky žili v zvláštnom dome "gagum" a vykonávali svoje remeslo v chráme svojej bohyne. Chrámové prostitútky nesmeli vychovávať svoje deti, lebo boli zverené adoptívnym rodičom. Za pátranie po otcovi svojho dieťaťa im hrozil trest smrti. Niektoré chrámové prostitútky poskytovali svoje služby aj mimo chrámu a mnohé sa chceli včleniť do občianskej spoločnosti, lenže na rozdiel od skutočných kňažiek, ktoré boli všeobecne vážené, boli prostitútky odvrhnutými ženami.
Chrámy postupom času prestali byť jediným miestom predajnej lásky. Z obdobia posledného veľkého chaldejského panovníka Nabukadnezara II. boli objavené na hlinených tabuľkách zmluvy, z ktorých sa dozvedáme, že bohatí babylonskí občania mali z prostitúcie svojich otrokýň veľké zisky. Ako príklad sa uvádza jeden z počestných Babylončanov, ktorý nechával svoje služobné pracovať u majiteľa nevestinca ako prostitútky, za čo od neho dostával tri štvrtiny príjmu.
Herodotos popisuje aj prostitúciu na najvyššej úrovni. V spomenutej veži na 7. poschodí chrámu pod rúškom náboženského aktu musela stráviť noc alebo aspoň hodinu okrem budúcich neviest aj každá počestná žena, ktorú si vybral boh prostredníctvom svojich kňazov, čím priniesla obeť bohyni Ištar.
V starom Grécku boli popri chrámových nevestincoch aj prvé verejné domy rozkoše, z ktorých činnosti štát vyberal vysoké dane. Podľa aténskeho vzoru zaviedli dane aj inde. Napr. cisár Ľudovít, nazývaný Pobožný (r. 814 - 840) bol proti predajnej láske, ale trpel nevestince, lebo prinášali zisk práve z daní.
Na konci 15. storočia boli verejné domy v celej Európe zakázané, nie však z morálnych dôvodov, ale pre veľmi veľké, priamo hrozivé rozšírenie syfilisu. Po zažehnaní tejto nákazy sa všetko vrátilo späť, iba nie v takej benevolentnej forme, pokiaľ išlo o zdravotné opatrenia.
V hovorovej reči je frekventovaným slovom výraz "bordel", ktorým označujeme neporiadok. Toto slovo má germánsky pôvod, kde "borda" alebo "bordel" označuje dom, domček. Ide o miesto, kde sa vykonávalo najstaršie remeslo na svete.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
