pôvodu. Odborne sa im hovorí tvrdoše. Tento menší horský podcelok severne od Prešova v katastroch susedných dedín sa nazýva "Stráže" a svoje pomenovanie dostalo podľa dvoch vrcholov - Veľkej a Lysej Stráže. K podcelku patrí aj Šarišský hradný vrch a Kapušanský chrbát, na ktorom sú zrúcaniny kamenných hradov.
Hlavnú pozornosť venujem histórii, ktorá sa na vrcholoch a pod nimi odohrávala. Obidva sú známe historikom a archeológom a preto sa často spomínajú v odbornej literatúre. Pri archeologických prieskumoch sa na nich našli vzácne historické artefakty, ktoré podobne ako tie z Prešova, Bikoša, Kráľovej hory, Sarišského hradu, Ostravan, Medzan a Šarišských Michaľan ozdobujú históriu Šariša a východného Slovenska. Viac z nich dvoch sa do histórie zapísala Lysá Stráž (696 m).
Archeológovia na Lysej Stráži objavili staroveké sídliská z doby bronzovej, Gávskej kultúry z halštattu, ale aj z doby starých Slovanov. Našli sa tam úlomky z keramiky, nástroje z kameňa, kovov a iných materiálov. Svedčia o starom osídlení.
Okolie Veľkej a Lysej Stráže zaujalo ľud Východoslovenských mohýl, ktorý ako pastieri a roľníci ešte pred viac ako dvetisíc rokmi pred naším letopočtom putovali po hrebeňoch Karpát od Sanu a Dnestru až do tejto časti. Boli to prví stavitelia veľkých stavieb v podobe mohutných mohýl, ktoré sa dodnes nachádzajú v katastroch Prešova, Veľkého Šariša, osade Kanaš a obci Gregorovce, aj inde. Ľudia mohylám venujú menšiu pozornosť, ale často okolo nich prechádzajú. Pomenovali ich rôznymi názvami ako Kozí hrb, Husí hrb, Hura, Tri hrby alebo len jednoducho Hrb a podobne.
Pod Veľkou Strážou (740 m) pri osade Kanaš, v lokalite Záhradky sa nachádza hrob r. k. kňaza Jána Baláža (nar. r. 1813), ktorý pravdepodobne pochádzal z neďalekej dediny Bodovce v okrese Sabinov. V polovici 19. storočia na pozemkoch, ktoré si tam kúpil a na vlastné náklady dal postaviť kostol aj faru. Z nich je dodnes v osade kostol zasvätený Panne Márii Snežnej.
Územie Šariša bolo začleňované do Uhorska koncom 11. a na začiatku 12. storočia. Okolo Stráži smerovala vtedajšia hranica medzi Poľskom a Uhorskom. Arpádovskí pohraničiari využívali tieto vrcholce pre stráženie hraníc. Medzi obcami Fintice a Tulčík, ale aj medzi obcou Demjata a Raslavice boli vybudované záseky, ktorými sa malo zabraňovať rýchlemu presunu nepriateľských vojsk na územie Uhorska. Pri obci Kapušany sa zriadila vstupná brána cez ktorú sa prechádzalo medzi uvedenými krajinami. Pri bráne vznikla aj osada, ktorá dostala pomenovanie z maďarského slova "kapu" - brána - Kapušany.
Ešte pred druhou svetovou vojnou a potom po nej si nadšenci bezmotorového lietania zo Sabinova a Prešova vybrali práve vrchol Lysej Stráže. Využívali jej polohu pre tento šport až do vybudovania svojho letiska v Ražňanoch. Celé dianie som mal možnosť sledovať. Dokonca si tam zriadili aj školu bezmotorového lietania. K zakladajúcim členom školy patrí aj Aladár Adamec, ktorý žije v Košiciach. Autorom výťahu, ktorým sa dopravovalo lietadlo spod kopca na vrchol Lysej Stráže je Anton Gregor.
Po vybudovaní letiska v Ražňanoch na niekoľko desaťročí osirelo okolie Lysej Stráže a vytratili sa odtiaľ aj vetrone. Za ten čas zmenila sa aj podoba vrcholu a z niektorých strán zarástol hustým lesným porastom, ale stopy po činnostiach Aeroklubu sú dodnes badateľné. Namiesto nadšencov lietania prichádzali tam turisti a lyžiari a po okolitých stráňach pod Strážou sa pásli ovce. V ostatnom čase opäť ožíva Lysá Stráž. V priaznivom počasí ju čoraz častejšie navštevujú rogalisti a letci na paraglajdingových padákoch.
Pod vrcholcami obidvoch Stráži, ale predovšetkým Veľkej Stráže sa nachádzajú okúzľujúce studničky a bizarné skalné útvary, o ktorých sa začali písať povesti. Pod Veľkou Strážou nad obcou Fintice sa nachádza studnička, ktorá sa vraj otvára vždy na Veľký piatok a vtedy si z nej každý môže nabrať toľko zlata, koľko len vládze odniesť. Podobná studnička je aj na druhej strane kopca nad osadou Kanaš, v lokalite Záhradky. Tá sa vraj otvára na Deň Zeme, ktorý pripadá na 22. apríla, na poludnie počas obedňajšieho zvonenia v miestnom kostole. Vtedy zo studničky vystúpi víla, ktorá potom blúdi okolím Kanaša až do polnoci. Toho kto ju stretne a uvidí, premení na obrovský bizarný kameň, akých je už v okolí veľa.
Nuž v zložitej ekonomickej situácii odporúčam vybrať sa za krásami uvedenej lokality. Neľutujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
