prepravovali stolové hrozno do Prahy v nákladných vagónoch železnicou. Iba z Podkarpatskej Rusi tri vagóny, z Kráľovského Chlmca, Stredy nad Bodrogom a Slovenského Nového Mesta, kde malo mesto Košice vinice, po jednom vagóne každý deň. Dopyt z Čiech bol taký veľký, že obchodníkom neprekážalo ani zvýšenie ceny hrozna z 3,25 na 3,70 Kč za kilogram.
O nič horšia nebola ani úroda zeleniny, ale tá mizla z polí, odkiaľ ju kradli a predávali priekupníkom. Za noc stihli zlodeji vykopať aj desiaty vriec zemiakov. Existoval síce zákon o poľných krádežiach, ale bol veľmi mierny. Preto "Ministerstvo zemědelstva ČSR" pripravovalo jeho novelizáciu a zároveň aj nový zákon o poľovníctve, vychádzajúc z moravského poľovníckeho práva. Poľnými krádežami boli postihnutí roľníci, ktorí takto prišli o úrodu, pričom nedostali za ňu od poisťovní ani najmenšiu náhradu. Boli rozhorčení zavedením núteného poistenia úrody i dobytka. Obecné úrady mali určiť pre každého roľníka (pod kontrolou monopolného úradu, koľko), koľko má platiť. Poistiť sa museli aj proti krupobitiu, lenže aj pri takejto poistke sa vyplácala náhrada škody iba vtedy, ak bola úroda zničená nad 16 percent.
Na východnom Slovensku bola všeobecná drahota a nebolo tajomstvom, že Košice boli najdrahším mestom na Slovensku. Predražené boli najmä potraviny. Koncom októbra 1923 začal protiúžerový úrad po dohode s magistrátom a štátnou správou v Košiciach pravidelne kontrolovať ceny priekupníkov kšeftárov. Významné miesto v celom reťazci obchodovania mal dobytčí trh, lebo tam sa určovali ceny mäsa. Mäsiarske a tzv. sklepné (obchodné). Práve tam mohli kontrolóri protiúžerového úradu zamedziť nesprávnemu medziobchodu pre stúpanie ceny mäsa. Ak gazdovia predali jatočný dobytok priekupníkovi, výsledná cena mäsa aj výrobkov bola vyššia. Ak priamo mäsiarovi, mohla by byť nižšia, lenže mäsiar sa prispôsobil vyšším cenám svojich kolegov, kupujúcich od priekupníkov. Kontrolóri sa pozerali aj do košov na hydinovom a potravinovom trhu. Všade mal byť stály dozor mestskej polície a na tovare cenovky.
O niečo lepšia bola situácia v reštauráciách a hostincoch. Ceny nápojov a jedál neboli prehrané ako v iných mestách. V Košiciach bolo oproti iným mestám veľa úradníkov, ktorí sa stravovali v reštauráciách. Na reguláciu cien v košických reštauráciách a hostincoch vplývala aj menza štátnych zamestnancov, v ktorej boli nízke ceny obedov. Veľa úradníkov si objednávalo celodennú stravu (aj s raňajkami) mesiac dopredu v hostincoch a reštauráciách, ktoré chceli obstáť v konkurencii a preto vychádzali svojim stravníkom v ústrety aj poskytnutím zliav. To neplatilo v kaviarňach, kde sa draho sedelo v jeseni a v zime slobodným úradníkom. Tam naschvál držali vysoko ceny, najmú liehovín.
Obchod stagnoval, čo vyvolávalo nespokojnosť živnostníkov a obchodníkov s ich finančnou situáciou, ktorú oficiálne nazvali "tiesnivou obchodnou konjunktúrou". Neboli schopní naraz zaplatiť daň z majetku. Preto v polovici októbra zvolala Obchodná a priemyselná komora v Košiciach schôdzu, na ktorej sa rozhodli vyslať dvoch delegátov na ministerstvo financií v Prahe a tiež na úrad vlády, aby doručili memorandum obchodníkov a živnostníkov. Žiadali v ňom o oddialenie platieb splátok dane z majetku alebo jej rozdelenie na viacej splátok z dôvodov "tiesnivej obchodnej konjunktúry". Či ich memorandu vyhoveli, sme sa nedozvedeli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
