Vybral som sa v jednu nedeľu na futbal. Na našom sídlisku síce mančaft nemáme, ale tím v susednej dedinke hrá piatu ligu. A práve hrali doma.
V prvom polčase neuznal rozhodca domácim gól (či správne, neviem, lebo som to nevidel). Takže hráči schádzali z trávnika na prestávku do šatní za stavu 0:0. A počas toho domáci hlásateľ do mikrofónu celý štadión poinformoval:
"Vážení diváci, práve skončil prvý polčas zápasu, ktorého stav je nerozhodný 0:0, lebo (a teraz začal dramaticky zvyšovať hlas) hlavný rozhodca neuznal domácim čistý gól, takže vďaka nemu sa môžu zatiaľ hostia tešiť z remízy! (Začal ziapať.) Čistý, regulárny gól ste nám neuznali, pán rozhodca, ďakujeme vám veľmi pekne!!!" To už tribúnka burácala a hlavný rozhodca zdrhal do šatne.
Ten hlásateľ nie je obyčajný hlásateľ. Je to starosta. Nie však tej dedinky, ale nášho sídliska. No tá dedinka, kde v skutočnosti býva, a jej futbalový klub, ktorému aj prezidentoval, sú jeho srdcovky.
Bol to nervózny zápas a najostrejšie diskutoval s rozhodcom domáci kapitán, hráč s číslom 9. Podľa jeho gestikulácie, mimiky a iných neverbálnych znakov to zjavne neboli láskavé slová, ba naopak.
Čudoval som sa, že rozhodca mu nedal za permanentné poddžubovanie žltú kartu. Možno aj preto nedal, lebo inak by ho diváci, vyhecovaní aj hlásateľom-starostom, už asi fakt zožrali.
Domáci kapitán nie je obyčajný futbalista. Je to syn hlásateľa-starostu, člen bytovej komisie miestneho zastupiteľstva nášho sídliska (no tú už zrušili, lebo byty sa nepostavili, za čo môže aj starosta-hlásateľ) a člen tímu, ktorý vybral starosta-hlásateľ, aby robil na projekte za peniaze z eurofondov.
Druhým najukecanejším domácim futbalistom bol obranca s číslom 4. Raz mu rupli nervy a vo vlastnej šestnástke škaredo zozadu sejmul útočníka hostí. Bola to jasná penalta, ale rozhodca zase nič.
Ani hráč domácich číslo 4 nie je len taký futbalový pobehaj. Je to miestny poslanec nášho sídliska, pôvodne za rovnakú politickú stranu ako starosta-hlásateľ, ale už z nej obaja vystúpili a sú nezávislí.
Žiadny právny predpis nezakazuje, aby starostovia, poslanci a členovia komisií a projektových tímov platení z verejných peňazí bliakali na futbale do mikrofónu, drbali rozhodcu a demolovali protihráčov.
Čo nie je zakázané, je dovolené. Všetci máme v súkromí právo robiť, čo chceme. Bárs sa aj pred ľuďmi zhovädiť.
Akurát niektorí využívajú toto právo len tak, bez verejnej funkcie, lebo ešte stále nevstúpili do politiky.
Ja len, že stále máte čas. Na podanie kandidátky do decembrových komunálnych volieb ostáva ešte pár týždňov.
P. S.: Domáci vyhrali 2:0. Oba góly padli z jedenástky a dal ich kapitán-člen bytovej komisie a projektového tímu, syn hlásateľa-starostu. Ten zahlásil góly do mikrofónu s patričnou hrdosťou. Rozhodcu už nespomenul.
Autor: Jaroslav V. VRABEC
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
