predmetom sporov? Takéto spory, ako ste už mnohí zistili, bývajú veľmi nebezpečným nepriateľom lásky aj rodinnej pohody.
Tak, ako sa treba učiť žiť v manželstve, treba sa naučiť aj spoločne rozumne hospodáriť. Dospieť k zhode v tejto citlivej oblasti sa bez problémov podarí málokomu. Kým sa k nej partneri dopracujú, mnohí sa musia vzdať svojich individuálnych plánov, návykov a zlozvykov, ktoré si priniesli aj od svojich rodičov. Niektorí sa nenaučili v detstve hospodáriť s peniazmi, zabúdajú v svojej rodine platiť účty, neuvedomujú si ceny služieb, ktoré využívajú, nestojí im za to, aby sa zaujímali o to, či výrobok rovnakej kvality alebo značky nekúpia niekde inde lacnejšie, nerobia to naschvál a nevedia, ako by to mali robiť ináč. Keď majú uprostred mesiaca hlboko do vrecka, rovnako ľahkomyseľne si požičajú. A keď na konci mesiaca výdavky jedného z partnerov za zbytočné a drahé veci toho druhého "vytočia", bránia sa tým, že všetko je predsa také drahé.
Márnotratní sú muži aj ženy. Keď zistia, že ich konto je na nule, prídu výčitky a hádky o tom, či bol potrebný nový laptop a televízor s plochou obrazovkou, keď je funkčný ten, ktorý majú. Lenže manžel chcel pozerať futbalové majstrovstvá sveta na kvalitnejšom a chce mať všetko odrazu a trendové. Manželka ani jedno ani druhé nepotrebuje, ale splácať budú musieť spoločne - luxus, akým sú počítač a notebook, hoci jeden bude používať syn.
Pri každej hádke jej partner vyčíta, že si nemusí kupovať drahé topánky. Nechápe, že kvalitnejšie sú drahšie a dlhšie vydržia. Týždenne si vymieňajú názory aj pred synom - tretiakom, ktorému otec neraz vyprázdnil pokladničku. Chlapec si šetril odmalička, keď ešte všetci bývali u starých rodičov z matkinej strany a naučila ho to babičky, aby si mohol kúpiť knižky.
Keď sa konečne podarí ľahkomyseľného márnotratníka presvedčiť, že treba myslieť aj na budúcnosť a že sa treba dohodnúť, aby mal každý svoje konto pre osobné vreckové, na ktoré zo svojho zárobku prevedú dohodnutú čiastku. Každý si z neho kúpi čo chce podľa vlastného rozhodnutia. Zvyšok pôjde na spoločný účet určený na inkaso, poistky a rezervu. Na väčšie sny - dom, auto, dovolenka si zriaďujú osobitný účet, na ktorý každý prispieva podľa svojich príjmov. Ak je zamestnaný iba muž, dáva manželke vreckové na účet, okrem čiastky na domácnosť.
Sú aj extrémy - ženy v domácnosti a chorobní sporivci. V prvom prípade ide v podstate o extrémnych manželov aj úspešných podnikateľov, ktorí žiadajú podrobné vyúčtovanie aj halierových súm z nízkej čiastky, ktorú týždenne prideľujú na stravu a desiaty deťom. Nízku preto, lebo deti sa stravujú v škole a jedno teplé jedlo denne stačí, večera je preto suchá. Raz týždenne urobia nákup potravín, z ktorých sa varí cez víkend a natankujú benzín do auta na vozenie detí.
Chorobný sporivec, ktorý zvyčajne nie je taký insolventný, aby určoval presne vypočítaný jedálny lístok na celý týždeň, prikazoval šetriť prúdom tak, že večer v zime žmurká najslabšia žiarovka, zakazoval kupovať aj najlacnejšie akciové horalky, lebo ničia zuby. O dovolenke mohla rodina iba snívať, kúpalisko bolo drahé a jazero nebezpečné, radšej treba zbierať papier nie kvôli diskotéke, tá je drahá, ale na benzín, keď pôjdu všetci k starým rodičom a tam budú zbierať huby. Manželka po márnych pokusoch dostať muža do reálneho sveta a úvahách o rozvode, rezignovala, hoci s obavami, že deti, ktoré niekoľkokrát obracajú každú korunu, takým správaním otca trpia a možno budú ako on. Sporiť na dom treba dlho a kto potom bude v ňom bývať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
