na niekoho, kto by si ich osvojil. Ľudia si predstavujú, že je im venovaná len základná starostlivosť, aby prežili. Skutočnosť je však úplne iná.

***

Priznávam, že s predstavami traumatizujúceho prostredia som do útulku v Haniske prichádzala aj ja. Ako psíčkar som mala obavy z ľútostivých psích očí a srdcervúceho pohľadu na nešťastné stvorenia. Moje obavy sa však nenaplnili. V útulku nás privítali veselé a rozšantené psy, ktoré sa preháňali v ohradenom venčovisku. Šťastne sa naháňali a každého príchodzieho vítali nadšeným krútením chvostov a skokmi. Okolo seba mali aj svoj "ľudský fanklub." Študentov zo Strednej veterinárnej školy (SVŠ) v Barci.

"Do útulku chodíme vypomáhať dvakrát do týždňa. Pre našich študentov je to výborná prax, pretože sa naučia starostlivosti o psov. Venčia ich, čistia koterce a kŕmia. Taktiež sa v rámci náuky o plemenách učia rozlišovať jednotlivé rasy alebo u krížencov tipujú ich rodičov," povedal nám učiteľ SVŠ v Barci MVDR. Ladislav Mucha. A jeho študenti veru takúto prax vykonávajú veľmi radi. Ich nadšenie pre zvieracích miláčikov je neprehliadnuteľné. Vzájomné sympatie si s chlpáčmi vrelo dávali najavo. A je to výhodné pre obe strany. Psy sú tak dokonale socializované. Lenže aj keď v útulku vládne veľmi pohodová atmosféra a psom na prvý pohľad nič nechýba, predsa len každý z tamojších psov si najviac želá svojho majiteľa. Nie je totiž v ľudských silách zamestnancov útulku venovať sa každému psovi tak individuálne, ako by to potreboval. Je to ako v Detskom domove. I keď je o siroty dobre postarané, predsa len deťom niečo chýba.

Režim v útulku

Košický útulok zvierat v Haniske patrí a spravuje nezisková organizácia Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov (U. V. P) Založená bola v roku 2001 a okrem iných aktivít ako organizovanie výstav orieškov, canisterapie a výcviku psov sa aktivisti od svojho počiatku snažili založiť útulok zvierat. V Košiciach veľmi chýbal, za roky 2001 a 2002 bolo zachránených len 400 zvierat, čo je na takéto veľké mesto žalostne málo. V roku 2003 aj bez útulku sa U. V. P. podarilo zachrániť 700 zvierat. "Útulok sa nám podarilo založiť v roku 2004, keď sme od mesta dostali pozemok za symbolickú korunu," povedala nám predsedníčka U. V. P. Mgr. Dana Tóthová. "Kapacitne stačí na 40 zvierat, ale vždy je tu okolo 100 psov. Za to obdobie, čo fungujeme, sa nám podarilo odovzdať už okolo 2000 psov novým majiteľom. Okrem psov máme v útulku aj mačky. Momentálne asi 10 kusov. Mesačne však máme okolo 1000 hlásení o opustených mačkách a je absolútne nereálne takéto množstvo umiestniť v útulku. Preto apelujeme na ľudí, aby sa o mačky snažili postarať vlastnými silami."

V útulku momentálne pracuje 5 zamestnacov. "Ponúkame však možnosť zamestnať sa aj cez Úrad práce na aktivačný príspevok. Okrem toho nám pomáhajú aj dobrovoľníci."

Práca v útulku sa začína o 9. hodine a končí o 18. hodine. Pracovníci na aktivačný príspevok pracujú do 13. hodiny. Hneď ráno zamestnanci skontrolujú a vyčistia koterce. "Taktiež sa pozrú, či niekto pred bránou alebo plotom nezanechal nejakého psa," dodáva D. Tóthová. Potom sa už psy venčia, kŕmia, alebo sa riešia veterinárne problémy. Priamo v útulku je totiž aj karanténa, kde musia noví psy stráviť 28 dní.

Psie osudy

Každý jeden psík v útulku má za sebou životný príbeh. Okrem nechcených vrhov rôznych orieškov sa do útulku dostanú aj čistokrvné zvieratá. "Len pred pol rokom sme prišli do útulku a pri bráne bol uviazaný nádherný, asi dvojročný írsky seter. Skoro mi oči vypadli, keď som videl, že sa niekto zbavil takého krásneho psa," povedal nám MVDr. Ladislav Mucha. "Seter si však do mesiaca našiel nového majiteľa." Momentálne je tiež v útulku niekoľko čistokrvných psov, ale samozrejme drvivá väčšina sú krížence. Nezáleží však na rase, akýkoľvek pes v dobrých rukách dokáže byť skvelým spoločníkom.

Väčšina opustených zvierat sa dostane k novému majiteľovi do troch mesiacov. Žiaľ, nie je to prípad krásneho a pokojného šesťročného Džejmyho. "Je to kríženec kólie a možno čuvača a je nesmierne pokojný, ale veľmi láskavý pes. Je u nás už dva roky. Našiel sa v Košiciach na Panelovej ulici, kde sa niekoľko dní zdržiaval pri istom bloku. Tam sa ho chlapci snažili odohnať vyslovene drastickým kameňovaním. Nakoniec skončil u nás."

Oveľa viac šťastia mala suka jazvečíka Bina. Tú si v záhradkárskej oblasti všimli záhradkári. "Nevedeli ju chytiť. V zime zistili, že náhle schudla. Tak ich napadlo, že asi vrhla šteňatá. Tie našli v zamrznutej latríne. Nikto si ju však nechcel odniesť domov. Tak jej nosili jedlo aj deky. Bina ich stále šťastne vítala až raz nie. Našli ju až o niekoľko dní. Mala odstrelené plece aj s časťou nôžky. Skončila u nás. Najprv som sa o ňu starala doma štyri mesiace a potom bola pol roka v útulku. Jej šteniatka si rýchlo našli nový domov, ale trojnohú Binu bolo ťažké umiestniť. Aj keď bola veľmi veselá a hravá a svoj hendikep si vôbec neuvedomovala. Väčšinou k nej potenciálni záujemcovia zaujali ľútostivý postoj, a to nie je správne. Lenže tento príbeh má happyend. Našla sa dobrá a veselá staršia pani, ktorá si ju osvojila. A navzájom si obohatili život. Už niekoľkokrát sa mi potvrdilo, že ľudia, ktorí si osvoja fyzicky handicapovaných psov, sú výnimoční. Sú to typy ľudí, ktorí majú nadhľad a veselú povahu. Nepozerajú na postihnutých psov, ako na mrzákov, ale ako na svojich plnohodnotných spoločníkov."

Vplyv počasia na vyhodenie

Ťažko je písať o ľuďoch, ktorí sa zbavia svojho zvieraťa. Ťažko je ich totiž nazvať ľuďmi. Žiadne zviera nie je hračka na jedno použitie, ktoré, keď vás omrzí, zahodíte. Je to živý tvor a treba sa k nemu aj tak správať a zodpovedne pristupovať k jeho výchove. Nezodpovední majitelia sa svojich psov zbavujú v rôznych časoch, ale istá periodicita sa opakuje. "Je to najmä vo februári. Sú to tzv. vianočné psy. Ešte v januári na nich majú ľudia trpezlivosť, ale potom ich vyhodia. Ďalšia vlna je v máji, júni. To sú najmä šteňatá z nechcených jarných vrhov. Mnohokrát nám tiež volajú majitelia, že vezmite mi psa, zajtra sa sťahujem a podobne. Mnoho psov končí na ulici, aj keď je zlé počasie. Keď prší. Majiteľom sa asi nechce v nečase venčiť a preto sa ich jednoducho zbavia. Keď je pekne, tak nám psov nenosia. Aj teraz, keď sú slnečné dni, tak k nám psy nepribúdajú," hovorí D. Tóthová.

Psov do útulku buď prinesú ľudia, ktorí ich kdesi našli, alebo im výskyt zatúlaného psa ohlásia. Našťastie, do útulku často zavítajú seriózni záujemcovia o osvojenie. Je ich však v priemere mesačne desaťnásobne menej ako psov. Môžu tak urobiť denne od 15, 30 do 17, 30 hodiny okrem stredy. Aby však svojho vyhliadnutého miláčika mohli získať, musia zaplatiť poplatok za veterinárne ošetrenie, preukázať sa občianskym preukazom a vyplniť dotazník.

Aby bolo čo najmenej opustených psov, je potrebné podľa D. Tóthovej zmeniť aj niektoré legislatívne nariadenia. "Stačí si len zobrať príklad z Čiech. Nižšie dane za psa platia tí, ktorí majú psa z útulku alebo je sterilizovaný, alebo má skúšku z výchovy v meste. Aj to je motivácia, aby sa ľudia psov hneď nezbavovali."

Mnohých psov sa ľudia zbavia preto, lebo sú chorí a neuvedomujú si, že infekčnými nebezpečnými chorobami ako paraviróza môžu nakaziť aj psov v útulku. Veterinárna starostlivosť je síce na vysokej úrovni, ale úhynu chorých jedincov sa nie vždy dá zabrániť. "Mesačne dávame len na liečbu 30-tisíc korún. Je to čiastka nezahrňujúca vakcináciu. Okrem týchto nákladov nás prevádzka útulku mesačne stojí okolo 140-tisíc korún. Financie získaváme z členských poplatkov a veľmi nám pomáhajú dve percenta z dane. Tohto roku sme od mesta po prvýkrát dostali finančnú pomoc vo výške 300-tisíc korún. Je to síce len kvapka v mori, ale ďakujeme. A taktiež nám pomáhajú aj sponzori." Keď chcete útulku pomôcť aj vy, môžete tak urobiť aj formou nepeňažných darov. "Prijmeme najmä cestoviny a ryžu a keď granule, tak šteňacie. Pre dospelé psy pripravujeme stravu sami. Za pomoc v akejkoľvek forme vám ďakujeme," dodala na záver D. Tóthová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.