preto vracia späť len kvôli tomu, aby sa pripravil na ďalšiu cestu. Základnou výbavou je cestovateľský zámer, vytrvalosť a vhodný cestovný prostriedok. Na veku ani tak nezáleží. Pre Košičana Karola Sorgera, cestovateľa dôchodcu, je hlavným cestovným prostriedkom železnica, s ktorou bol po celý svoj život úzko pracovne spätý.
***
Karol Sorger nie je cestovateľ formátu D. Livingstona, E. Holuba alebo Zikmunda a Hanzelku. Neobjavil nové vodopády v Afrike, neznáme Amazonské kmene, nedoniesol si žiadne trofeje, tropické a morské choroby, ale iba množstvo zážitkov a neustálu cestovateľskú horúčku. V dokonale klimatizovaných vlakoch, ktorými ako bývalý železničiar s medzinárodným FIP lístkom prakticky takmer bezplatne už vyše desať rokov cestuje po Európe a v zámorí, sa totiž ničím iným ako pretrvávajúcou vášňou po ďalších zastávkach na trase významných historických a kultúrnych pamiatkach ani nakaziť nemôže. Vyhýba sa mu aj vírus vtáčej chrípky a teroristické útoky. Jeho túžba byť cestovateľom, ktorá sa zrodila v detstve, sa paradoxne splnila, až keď sa stal dôchodcom.
"Cestovanie sme mali v žilách generačne celá rodina," hovorí Ing. K. Sorger. "Moji predkovia, počnúc dedom, otcom, bratom, v rôznych príbuzenských kombináciách boli železničiarmi a teda sa nacestovali traťou po rokoch naozaj viac než dosť. Pravidelný klepot železničiarskych kolies na cestách, ktoré iba začínajú, som cítil už ako malý chlapec, keď som sa naučil čítať a kúpil som si prvý atlas. Vtedy som cestoval iba v predstavách s prstom na mape. Po absolvovaní strednej železničiarskej priemyselnej školy v Košiciach, neskôr diaľkovo na vysokej škole Dopravnej v Žiline a po nástupe do zamestnania na dráhu s platným preukazom oprávňujúcim ma na bezplatnú jazdu na tratiach na našom území, sa môj sen už trocha priblížil realite. Do zahraničia sa v tom čase ale takýmto spôsobom pravidelne cestovať nedalo. Nanajvýš tak ešte do NDR a Maďarska."
Roky ubiehali. Karol Sorger striedal prácu železničiarskeho kontrolóra oznamovacích a zabezpečovacích systémov s vyučovaním na Dopravnej škole v Košiciach, založil si rodinu a stále cestoval po najväčších európskych a zaoceánskych železniciach iba v predstavách a prstom na mape. Ideologická železná opona v ČSSR ostala niekoľko desaťročí nepriestupne uzavretá a ignorovala medzinárodne platné železničiarske prepravné dohody. Sorger navyše bol z presvedčenia nestraník. Jeho železničiarska "režijka" na bezplatné cestovanie po domácich tratiach bola len slabým odvarom pre medzinárodne uznaný FIP lístok, ktorým bežne cestovali jeho kolegovia v Západnej Európe, Ázii a na transkontinentálnych indicko-pacifických dráhach Austrálie. Sorger v zrelom veku, niečo pred dôchodkom, takmer rezignoval na svoj dávny chlapčenský sen. Ďalší vývoj už nebol v jeho rukách. Preto keď prišiel november 1989, zdvihla sa opona a všetky železnice v Československu prehodili výhybky na slobodné cestovanie pre svojich zamestnancov aj na Západ, nezaváhal ani na chvíľu. Vo vrecku s platným železničiarskym dokladom, s fotoaparátom na krku, vybavený dobrou znalosťou nemčiny, priemerne anglicky a zopár našetrenými devízovými úsporami, vyrazil najprv len tak na skúšku po prvých, dávno pripravených poznávacích tratiach Európy a ľadového severu.
"Spočiatku som nejazdil na železnici do zahraničia ďaleko," spomína K. Sorger. "Iba do najbližších štátov Rakúska, Nemecka a Belgicka. Začiatkom 90-tych rokov, keď som sa odhodlal na systematické putovanie po železničných tratiach Európy, som mal iba jedného knižného sprievodcu o najvýznamnejších historických pamiatkach od kamaráta, ktorý šiel so mnou. Sám som si ešte netrúfal. Nemal som dostatočne vyvinuté cestovateľské návyky. Tie prišli až po pravidelných výjazdoch, ktoré som si plánoval po čase už sám, v jednoročných intervaloch."
Po počiatočných neistých začiatkoch s priateľom na najbližších zahraničných železničných tratiach, prišli väčšie Sorgerove cestovateľské výjazdy na francúzskych, talianskych a anglických železniciach. Podľa plánu si všetko dôkladne fotograficky zdokumentoval. Najmä lokomotívy, na ktoré sa ako bývalý železničiar zameral. Najviac bol uchvátený francúzskym rýchlovlakom TGV premávajúcim z Marseille do Paríža rýchlosťou 300 km za hodinu. Vlakvedúci národnej pýchy Francúzska v parížskej stanici mu ako kolegovi železničných dráh Československa dovolil sadnúť si do riadiacej kabíny a spraviť si zopár snímok. Sorger bol uchvátený. Tak dokonale prepracované pohonné vlakové systémy v Európe ešte nevidel. Aj na tomto vlaku FIP lístkom cestoval takmer bezplatne.
Celkom iný pocit ho čakal v drsných podmienkach severských tratí, kde premával po švédskej železničnej magistrále z Malmö, cez Stockholm do Kiruny za polárnym kruhom. Elegantný komfort vo vozňoch s horúcim čajom mu dovolil nerušene vychutnať mrazivú krásu za oknom. Na večnú pamiatku si Sorger nechal potvrdiť svoj cestovateľský pobyt za severným polárnym kruhom na certifikát. To ho už ale lákali nemenej elegantné železnice Fínska a búrlivá škótska pahorkatina. Všetky cesty vlakom po čarokrásne drsných severských planinách boli však len prípravou na uskutočnenie jeho hlavného cestovateľského sna, jazdy transkontinentálnou indicko-pacifickou železnicou naprieč Austráliou.
"Austrálsky kontinent ma vždy veľmi lákal," vysvetľuje Sorger. "Presahuje viaceré časové pásma. Má veľmi rozmanitú prírodu, cez prímorské pláže, vysoké hory, dažďové pralesy, púšte a polopúšte, pásma snehu a tajomného buša, osídleného hadmi, domorodcami a klokanmi. Je to posledná krajina v 21. storočí na svete, kde sa ešte dá vo vnútrozemí zažiť nefalšované dobrodružstvo. Ak ste sám vo vyprahlom buši a sledujú vás zlovestné oči predátora, aj s nasadením života. Nikto vás už potom nenájde."
Austrálska transkontinentálna železnica je dlhá 3961 km. Spája Sydney na východnom pobreží so západným Perthom. Karol Sorger na svojej prvej ceste po Austrálii na prelome rokov 1993-94 absolvoval iba časť trate zo Sydney do Adelaide o dĺžke necelých 1500 km. Pretože bol ešte ako železničiar posledných pár rokov pred dôchodkom v činnej službe, vďaka FIP lístku opäť zadarmo. Na dôchodcov sa zľava pre zamestnancov železníc v Austrálii nevzťahuje. Z našetrených peňazí si vystačil tak akurát na letenku zo starého kontinentu. Zvyšok stačil na skromnú stravu a ubytovanie. Veľmi mu pomohli česko-slovenské krajanské spolky. Občas si však musel vypomáhať nádenníckou prácou. Veď sa ešte musel vrátiť rovnakou leteckou trasou domov. Sorger hovorí: "Zaujímavosťou vlaku na tejto trati je, že má povinnosť zviesť zadarmo každého cestujúceho, kto ho pristaví mimo oficiálnej zastávky. Zažil som ako vlak uprostred trasy zrazu začal prudko brzdiť a vzal do vagóna dvoch domorodcov z buša, ktorí sa bezplatne previezli do najbližšieho mesta. Na svojej prvej ceste v Sydney som bol svedkom aj pokusu o atentát na princa Chlarlesa, keď ho ohrozoval striekacou pištoľou rozzúrený malajský emigrant. V Sydney som sa zoznámil tiež s nefalšovaným milionárskym dobrodruhom, u ktorého som si na stavbe privyrábal na ďalšiu cestu do vnútrozemia. Zbieral cennosti z potopených vrakov starých plachetníc. V priebehu niekoľkých mesiacov úvodného pobytu som zažil viac podobných príhod."
Kvôli intenzite zážitkov z prvého austrálskeho pobytu si Karol Sorger zopakoval návštevu tohto kontinentu ešte dvakrát. Preskúmal Austráliu zo západnej časti pobrežia od Perthu, navštívil jej vychýrenú vinársku oblasť a vyskúšal tvrdosť železného stromu, do ktorého sa nedá zaťať ani sekera. Najbližšie sa chystá do austrálskej rovníkovej časti porovnateľnej s Africkou. Tentoraz už však ako dôchodca, bez uznania platnosti FIP lístka, za vlastné. Ten mu však platí podľa obmedzenia na železniciach Kanady a zvyšných škandinávskych štátov, kde ešte nebol. Podobným spôsobom túži košický dôchodca, cestovateľ vlakom, preskúmať rozsiahle priestory na ruskom Sibíri. Raz mu už plán zmaril moskovský prevrat počas rozpadu Sovietskeho zväzu, keď bol v Rusku na stanici pripravený na odchod. Momentálne mu už ďalšie plány nič prekaziť nemôže. Stačí, ak mu vydrží zdravie a zostanú v platnosti medzinárodné FIP lístky pre železničiarskych dôchodcov na štátnych tratiach v Európe a zámorí.
Autor: Štefan Lazorišák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
