Šimonovič Mr. Zero, priznal, že Zvolen mal kopec šťastia

všetky tri body. A stačil mu na to jediný strelený gól! Po troch víťazných stretnutiach pred zrakmi svojich najvernejších Košičania prehrali zo Zvolenom 0:1. Veľkú zásluhu na tom mal niekdajší brankár Košíc, včera najlepší muž na ľade Miroslav Šimonovič. Pochytal všetko, doslova aj nemožné. Zo šatne vychádzal po stretnutí so širokým úsmevom.

"Zďaleka to nie je len moja zásluha, lebo chlapci mi vzadu pomáhali fantasticky. Veľmi sme chceli odčiniť nevydarený domáci zápas so Žilinou. Kedy mi bolo najťažšie? Určite v poslednej tretine. Robili sme všetko pre to, aby sme to dotiahli do víťazného konca. Horúco mi bolo pri príležitostiach Gabiho Špilára či Jána Lipianského," vrátil sa Miro k momentom, ktoré boli zlomové.

Zvolen viedol v Košiciach od 29. min. Jána Laca prekonal v presilovke Daniel Babka. Od tej chvíle sa hosťujúcemu tímu dýchalo evidentne ľahšie.

"Snažil som sa nemyslieť na to, či by aj tento jeden gól mohol byť rozhodujúci. Veď padol v polovici stretnutia, do konca zápasu bolo ešte daleko. Rozdiel medzi týmto zápasom a predchádzajúcimi bol, že sa nám nedarilo a nemali sme ani šťastie. Vidíte, niekedy na víťazstvo stačí aj jediný gól." Šimonovič netajil, že aj šťastena si včera sadla na zvolenskú striedačku.

"Predtým nám akosi neasistovala. Kopec šancí sme nepremieňali a dostávali sme hlúpe góly. Teraz bolo šťastie jasne na našej strane. Ešte aj v záverečných sekundách, lebo domáci tam mali závar. Ich obrancovia strieľali od modrej čiary, snažil som sa ten puk predovšetkým vidieť. Trafil ma a potom chlapci nedovolili Košičanom dorážať. No víťazstvo veľmi teší, lebo body potrebujeme ako soľ. A každý jeden."

Šimonovič si pochvaľoval divácku kulisu. Vraj takého reči zazneli aj v ich šatni. "Napriek tomu, že Košice prehrali, bola vynikajúca atmosféra. Poviem vám, tu sa musí hrať každému dobre."

Pravda v príprave sa Zvolenu v Košiciach dobre nehralo a strážcovi jeho svätyne zvlášť. Už v prvej tretine po štyroch inkasovaných goloch zabalil.

"Ak si mám priznať tak cestu do Košíc som na ten zápas myslel. Ale už počas stretnutia som ho celkom vypustil z hlavy. Lebo extraliga je čosi iné ako príprava. My sme mali kopec šťastia, ale bojovali sme. No a mňa to triafalo. Isteže, ak by to Špilár zdvihol trochu vyššie tak je z toho gól. Lipiansky šiel na mňa sám od polovice ihriska, počkal som si na neho, tušil som, že to bude dávať medzi nohy."

Šimonovičova pohoda gradovala v závere, keď rozštepom zmaril šancu Javínovi pri dorážaní. Vraj si pri tom trochu natiahol triesla. Ale je rád, že vychytal nulu.

"Za titul Mr. Zero sa vo Zvolene platí, ale do banku dávajú peniaze aj hráči, ktorí predtým hrávali v tíme, s ktorým máme dočinenia. Ja som dával tisícku do kasy v Poprade, dnes to budú iní."

Aj včera sa na chvíľu Steel Arénou nieslo: "Šimon, Šimon." Takto niektorí diváci už dlhšie "zdravia" tohto brankára.

"Asi to tak bude stále, no musím vám povedať, že v novej hale to človek vníma inak ako na starom zimáku. Tu mi to nejako neprekážalo. Tam to bol malý štadión, bolo to viac počuť."