zaslúži pasáž, že "opozícia je v súčasnosti nervózna z toho, ako razantne začala vláda plniť svoj program". Súbor opatrení, o ktorých na vláde vo štvrtok rozhodli, resp. nerozhodli, či odložili, je totiž skôr dôkazom, že z programu Smeru lieta perie. Teda s výnimkou asi troch-štyroch splnených sľubov zrušenie poplatkov v zdravotníctve, stiahnutie vojakov (ale nie okamžité!) z Iraku a vianočný príspevok dôchodcom.
Svedectvom zvýšenej nervozity opozície je najmä chrochtanie Ivana Mikloša, ktorý sa rozplýva spokojnosťou, že mu rovná daň nepadla. Pričom padli predvolebné avantúry Smeru zvýšené zdanenie monopolov a bánk, zdanenie dividend, 25-percentná sadzba z "luxusu" pre fyzické osoby. Exminister má dôvod plieskať sa po stehnách aj a najmä preto, že jeho prioritu priorít trojpercentný deficit HDP a prijatie eura v roku 2009 prebral Fico priamo z programu SDKÚ. Pričom celé zmietanie sa a chaos, čo vidíme okolo daní, dôchodkov, rozpočtu, zdravotníctva a pod., je dôsledkom konfliktu medzi programom Smeru, ktorý je pridusený maastrichtskými kritériami, a programom SDKÚ, ktorý sa stal "prioritou" vlády. Ak v tejto expozícii pripadajú Miklošovi stredajšie rozhodnutia vlády ako "smiešne", môžeme mu len zaželať, aby ho neroztrhlo. A upozorniť, že smiech ho veľmi rýchlo prejde. Najneskôr o rok sa ukáže hovorí to aj SDKÚ - že do eurozóny sú v termíne 2009 dvere zatvorené.
Príklady, ktoré dokumentujú, že zo zámerov Smeru zostalo torzo, neznamenajú, že v daniach sa nič strašného nestalo. Naopak. Kľúčový moment je totiž zavedenie zníženej sadzby DPH. Je málo podstatné, že Smer tu splnil sľuby tak na 20 percent, keďže zníženie sa malo týkať nielen liekov a zdravotného materiálu, ale najmä potravín a bohviečoho ešte. Predovšetkým sa "zväčšuje priestor pre špekulácie a daňové úniky, ako aj riziko tlaku na zníženie sadzby pri ďalších tovaroch". Túto kritiku Mikloša je slabé iba podpísať. Treba ju rozvinúť o ten fakt, že presakovanie ďalších tovarov do desaťpercentnej sadzby nie je "riziko", ale temer istota, ktorá nastúpi v tej sekunde, čo Ficovi a spol. dôjde, že do eurozóny sa nedostanú a teda niet viac dôvodov na šetrenie. Najlepší fór bude, ak sa zníži len sadzba na 10 percent, ale nie ceny. Celkom možné.
Pokiaľ ide o zavedenie progresivity odpočítateľných položiek od základu dane, tak od neurózy by si nemala okusovať nechty opozícia, ale opäť voliči tí chudobnejší - Smeru. "Zavedenie progresívneho zdaňovania, výsledkom ktorého má byť zníženie daní ľudí s nízkymi a priemernými príjmami a zvýšenie pre ľudí s vysoko nadštandardnými príjmami" (program Smeru) dopadlo tak, že ľuďom, ktorí zarábajú nad 47-tisíc hrubého, bude klesať odpočítateľná suma až po hranicu príjmu zhruba 90-tisíc Sk, kde spadne na nulu. Tak. Ako vidieť, "ľuďom s nízkymi a priemernými príjmami" toto opatrenie mimoriadne pomôže. Všetci, čo zarábate pod 47-tisíc, si môžete pozrieť už v januári na výplatnej páske, o koľko viac týmto skvelým opatrením získate...
Môže byť vecou názoru, či 47-tisíc je "vysoko nadštandardný príjem". Mimo diskusie však je, že to, čo vymysleli, nie je progresívne zdaňovanie, lebo to všade na svete znamená diferencované sadzby pre rôzne príjmové pásma. Ide o nesystémovú kamufláž, ktorá má odpútať pozornosť voličov od toho, že rovná daň, ktorá je definovaná jedinou sadzbou pre všetkých, zostáva. O kamufláži môžeme hovoriť preto, lebo je veľmi sporné, či odpočítateľná suma je "nástroj sociálnej politiky", čiže ide o užitočné odstránenie výnimky, ako to vysvetľuje Počiatkov (a predtým Miklošov) poradca Sulík. Základný rozum hovorí, že ak štát prijme filozofiu, že náklady na základné prežitie (asi 90-tisíc v tomto roku) sú od dane oslobodené, tak to nie je sociálny, ale systémový prvok. Ale dobre. Nikto neprotestuje, že nezaviedli skutočnú progresivitu. O spôsobe uvažovania, ktoré na Slovensku mení dane, najlepšie svedčia dôvody zníženia z pôvodných 56 na 47-tisíc dolnej hranice. Toto sa udialo len preto, aby pod "milionársku prirážku" padli aj poslanci. Pričom alternatívou bolo zdanenie paušálnych náhrad, čo je systémové ešte menej, ako progresivita odpočítateľných položiek.
Zábava s Ficom a jeho zatemnenou lebkou bude ešte dosť dlho pokračovať. Nervózna nemusí byť opozícia, lebo ona na "razancii vlády" len zarobí, ale tí, čo na toto experimentovanie reálne doplatia. Lebo ak vo finiši pôjde do tuhého a to pôjde (ak koalíciu skôr nezbúra Mečiar) pred voľbami zderú z kože chudobných i bohatých bez rozdielu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
