počiatku vesmíru. V Štokholme to včera oznámila Švédska kráľovská akadémia. Obaja vedci získali cenu za "objav čierneho telesa a anizotropiu kozmického mikrovlnného reliktného žiarenia".
V minulom roku sa tešili z tohto prestížneho ocenenia Američania Roy Glauber, John L. Hall a Nemec Theodor W. Hänsch, ktorí ho dostali za svoju tímovú prácu v oblasti precíznej laserovej spektroskopie. Nobelova cenu za fyziku je dotovaná sumou 1,1 milióna eur.
Kozmické mikrovlnné reliktné žiarenie preniká celým vesmírom. Hovorí sa mu aj "ozvena veľkého tresku". Veľký tresk je považovaný za moment vzniku vesmíru. Mather a Smoot objavili pomocou družice COBE v roku 1989 jemné výkyvy teploty tohto žiarenia, ktoré mohli spôsobiť najstaršie galaxie. Z toho sa vypočítal vek celého univerza, ktorý je približne 13 miliárd rokov.
Mather má 60 rokov a pracuje v Goddardovom centre vesmírnych letov v Greenbelte, štát Maryland. Smoot je o rok starší a pôsobí v Lawrence Berkeley National Laboratory v kalifornskom Berkeley.
Nobelova cena za fyziku sa udeľuje od roku 1901. Ako prvý ju dostal Wilhelm Röntgen za objav po ňom pomenovaných röntgenových lúčov. V roku 1921 ju získal Albert Einstein. Dnes je na rade vyhlásenie Nobelovej ceny za chémiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
