Rekordný úbytok ozónu nad Južným pólom

Vo výške okolo 25 kilometrov nad zemským povrchom sa nachádza ozónová vrstva, ktorá pôsobí ako akýsi filter, chrániaci život na našej planéte pred

škodlivými účinkami ultrafialového žiarenia, dopadajúceho na Zem zo Slnka. Už od roku 1985 vieme, že nad Antarktídou sa počas zimy (teda počas nášho leta) vytvára nebezpečná ozónová "diera", teda oblasť, v ktorej množstvo ozónu klesá na minimum. Družica Envisat, ktorá monitoruje prostredie okolo našej planéty, nedávno zistila, že počas tohtoročnej antarktickej zimy došlo k rekordnému úbytku ozónu, a to až o 40 miliónov ton. To je väčší úbytok, než doteraz najvyššia hodnota 39 miliónov ton, nameraná v roku 2000. Množstvo "zmiznutého" ozónu sa určuje meraním plochy a hĺbky ozónovej diery. Veľkosť tohtoročnej ozónovej diery je 28 miliónov štvorcových kilometrov, čo je temer toľko, ako boli rozmery rekordnej ozónovej diery v roku 2000. Hĺbka tohtoročnej diery je 100 Dobsonových jednotiek, čo je temer toľko, ako bola rekordne nízka hodnota v roku 1998. Dobsonova jednotka je jednotkou, ktorou sa vyjadruje hrúbka ozónovej vrstvy v stĺpci priamo nad miestom merania. Táto jednotka je pomenovaná po G.M.B. Dobsonovi, ktorý bol jedným z prvých vedcov, ktorí študovali atmosférický ozón. Dobson navrhol metódu, ktorá umožňuje porovnávať hrúbku ozónovej vrstvy (resp. množstvo ozónu) nad rôznymi miestami našej zemegule. Predstavme si, že všetok ozón nad určitou oblasťou stlačíme na štandardné podmienky, teda na tlak jednej atmosféry pri teplote 0o C. Ak takto stlačená vrstva ozónu má hrúbku 0,01 mm, potom hovoríme, že množstvo ozónu nad touto oblasťou predstavuje jednu Dobsonovu jednotku (1 DU Dobson unit). Tohtoročná vrstva ozónu nad Antarktídou mala, ako sme uviedli vyššie, hrúbku či hĺbku 100 DU, čo znamená, že by sme ju mohli stlačiť na hrúbku 3 mm pri štandardných podmienkach. "Takéto signifikantné zníženie mnoižstva ozónu si vyžaduje veľmi nízke teploty v stratosfére, kombinované so slnečným žiarením. Tohtoročny extrémny úbytok ozónu možno vysvetliť tým, že teploty nad Antarktídou poklesli na najnižšie hodnoty od roku 1979", povedal Claus Zehner, odborník na atmosféru v Európskej vesmírnej agentúre (ESA). V poslednom desaťročí klesalo globálne množstvo ozónu ročne o 0,3 %, čím sa zvyšuje riziko vznku rakoviny a ohrozuje život v moriach. Znižovanie množstva ozónu (jeho "zrieďovanie) je spôsobené prítomnosťou takých znečisťujúcich látok v atmosfére, akými je napríklad chlór. Ten pochádza zo zlúčenín CFC, ktorých používanie bolo síce montrealským protokolom z roku 1987 zakázané, ale ktoré stále ešte nevymizli z atmosféry. Počas zimy na južnej pologuli je atmosférická masa nad Antarktídou "odrezaná" od výmeny so vzduchom v stredných zemepisných šírkach, a to v dôsledku prevládajúcich vetrov, známych ako polárny vír. To vedie k značnému poklesu teplôt, a v tejto zime a trvalej tme vznikajú polárne stratosférické oblaky, obsahujúce chlór. Pri príchode polárnej jari spôsobí návrat slnečného žiarenia rozpad chlórových zlúčenín na silno reaktívne radikály, ktoré štiepia ozón na molekuly kyslíka. Jedna molekula chlóru je schopná rozštiepiť tisícky molekúl ozónu. Ozónová diera nad Antarktídoutypicky pretrváva do novembra alebo decembra, keď spomenutý polárny vír slabne a vzduch vnútri víru, chudobný na ozón, sa začne zmiešavať s okolitým vzduchom, bohatým na ozón.