Sonda Solar-B je už tretím japonským satelitom, určeným na pozorovanie Slnka. Hlavným cieľom novej družice je štúdium mechanizmov, ktoré "poháňajú" slnečnú atmosféru a hľadanie príčin náhlych solárnych erupcií. Vypustenie družice je výsledkom medzinárodnej spolupráce, na ktorej sa okrem japonskej agentúry na výskum kozmu (JAXA) podieľa aj americká agentúra NASA a európska vesmírna agentúra ESA. Družica Solar-B bola umiestnená na polárnu obežnú dráhu s dobou obehu 96 minút. Dráha je synchronizovaná s pohybom Zeme okolo Slnka tak, aby prístroje družice mohli čo najdlhšie sledovať povrch Slnka. Sonda by mala pracovať tri roky, pričom aspoň osem mesiacov každého roka bude vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Cieľom misie je vykonať presné kvantitatívne merania magnetického poľa Slnka, ktoré je hlavným spúšťacím zdrojom náhlej a prudkej slnečnej aktivity. Agnetúra JAXA zhrnula ciele sondy do štyroch bodov: pozorovanie vytvárania a deštrukcie magnetického poľa Slnka, modulácie svietivosti Slnka, generácie ultrafialového a röntgenového žiarenia a erupcie a expanzie slnečnej atmosféry. Na palube sondy, ktorej hmotnosť je 900 kg, sú tri vedecké prístroje. Teleskop SOT (Solar Optical Telescope) je prvým veľkým vesmírnym optickým teleskopom, určeným na pozorovanie Slnka. Jeho apertúra je 50 cm a jeho uhlové rozlíšenie je 0,25 oblúkovej sekundy (to zodpovedá 175 km na povrchu Slnka). Tento teleskop pozoruje povrch Slnka vo vlnovej oblasti od 480 do 650 nanometrov. Röntgenový teleskop XRT poskytuje snímky slnečnej koróny pri rôznych teplotách. Tento teleskop je schopný pozorovať celý slnečný kotúč alebo len jeho časť. Teleskop môže pracovať v teplotnej oblasti od jedného milióna do 30 miliónov kelvinov. Tretím prístrojom je ultrafialový optický teleskop so zrkadlom priemeru 150 mm. Tento teleskop meria toky horúcich plynov, a to od rýchlosti 1 km za sekundu vyššie. Namerané údaje sú zo sondy Solar-B vysielané na satelitnú stanicu Svalsat, umiestnenú na nórskych Svalbardských ostrovoch. Táto satelitná stanica je jedinou pozemnou stanicou na svete, ktorá umožňuje spojenie s družicou Solar-B pri každom z jej obletov Zeme. Stanica bude zachytávať údaje z družice počas každého z jej 15 denných obletov Zeme. Celkové náklady na vývoj sondy Solar-B boli okolo 190 miliónov dolárov, z čoho podiel Japonska bol 112 miliónov dolárov. Sonda Solar-B bola poslednou vesmírnou sondou, vypustenou pomocou nosiča M-V. Od budúceho roka bude agentúra JAXA používať na vypúšťanie družíc a vesmírnych sond lacnejšie nosiče. Sonda Solar-B je známa aj pod japonským označením Hinode, ktoré znamená východ Slnka.
Ešte si stručne môžeme občerstviť naše "školské" vedomosti o Slnku. Slnko je hviezda, nachádzajúca sa v strede našej slnečnej sústavy. Z astronomického hľadiska je Slnko hviezdnym trpaslíkom spektrálnej triedy G. Je to typická hviezda s "priemernými" vlastnosťami a skladá sa z približne 79 % vodíka a 28 % hélia. Zvyšné prvky sú najmä kyslík a uhlík. Teplota, tlak a hustota Slnka vzrastá smerom k jeho stredu. V strede Slnka panuje teplota 15 až 20 miliónov stupňov, tlak 1010 MPa (musí to byť napísané s tou malou desiatkou ako horný index občas to vyjde ako 1010, čo je blbosť pozn. rm) a hustota 155 ton na kubický meter. Energia sa na Slnku uvoľňuje, podobne ako u iných hviezd, prostredníctvom termonukleárnych reakcií, pri ktorých sa mení vodík na hélium. Každú sekundu sa tak premení 4,3 milióna ton hmotnosti na energiu. I keď to na prvý pohľad vyzerá na značný úbytok hmotnosti, znamená to úbytok len 0,07 % hmotnosti Slnka za 1010 rokov. Slnko má priemer 1,392 milióna kilometrov a jeho priemerná hustota je 1 400 kg/m3. Na povrchu Slnka panuje telota približne 5 700 stupňov. Gravitačné zrýchlenie na povrchu Slnka je 28-násobkom gravitačného zrýchlenia na povrchu Zeme. Slnko sa okolo stredu Galaxie pohybuje rýchlosťou okolo 250 km/h. Naša Zem sa pohybuje okolo Slnka po mierne excentrickej dráhe, ktorej priemerná vzdialenosť od našej životodarnej hviezdy je 150 miliónov kilometrov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.