niekdajšej Zemplínskej stolice. Sformovala sa z kráľovského komitátu Zemplín (Comitatus de Zemplinio) v 12. - 13. storočí. Jej administratívne centrum bolo v najstaršom období na hrade Zemplín, v 13. - 14. v Blatnom Potoku (Sarospataku) a v Zemplíne (mestečku), v 15. storočí v Sečovciach a v Zemplíne a od 18. storočia do konca feudalizmu v Novom Meste pod Šiatrom (dnes Sátorájajújhely v Maďarsku).
Dávna sláva hradu aj obce
Dnes si obec Zemplín pripomína svoju dávnu slávu len historickými udalosťami a archeologickými nálezmi. Aj hradu, ktorý postavili uprostred laténskeho a slovanského hradiska (v listinách sa spomína v r. 1214) a bol správnym sídlom zemplínskeho komitátu.
Ako dokladajú údaje z roku 1332, na hrade bol kostol, ktorý zasvätili sv. Jurajovi, lebo bol ochrancom strážnych miest a opevnených sídiel. Na ilustračnej snímke k článku je hrad Zemplín vyobrazený na kolorovanej rytine z 19. storočia, nie je však známe, ako vyzeral predtým. V 13. storočí bol na zemplínskom hrade aj archidiakonát s archidiakom Petrom.
Po jeho spustnutí sa komitát preniesol do obce. V nej sa v rokoch 1299 - 1666 konali stoličné zhromaždenia. Obec je známa ojedinelým mohylníkom z neskorej laténskej a z rímskej doby so žiarovými hrobmi a unikátnym nálezom kostrového staromaďarského náčelníckeho hrobu z 9. storočia.
Obec Zemplín je jednou z najvýznamnejších archeologických lokalít na Slovensku. Výskum v nej realizovala PhDr. Mária Lamiová CSc. z košického strediska Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorého výsledky publikovala v knihe Zemplín obec s bohatou minulosťou.
Vznik komitátov
Komitáty vznikali za vlády Štefana I. na začiatku 11. storočia a ďalšie postupne s rozširovaním moci Arpádovcov v Uhorsku. Jednotlivé komitáty nazvali podľa kráľovských hraníc, ktoré boli ich ekonomickým správnym centrom. Do začiatku 14. storočia boli komitáty: Bratislava, Nitra, Trenčín, Tekov, Zvolen, Spiš, Šariš, veľká časť Zemplína, Uhu, Abova, Turne, Gemera, Novohradu, Hontu, Ostrihomu, Komárna. Na čele komitátu stál župan menovaný kráľom. Ten v rámci komitátu poveroval dvorských španov správou menších hradných panstiev. Županovi ako najvyššiemu hospodárskemu predstaviteľovi komitátu pripadala tretina kráľových príjmov z dávok poddaných, cla, mýta, rybolovu, z baní. Komitáty boli spočiatku aj vojenskými celkami a župan v prípade ohrozenia musel postaviť vlastné banderiá, ktorým v boji aj velil. Na prelome 13. a 14. storočia sa komitátne zriadenie rozpadlo a nahradili ho šľachtické stolice, ktoré sa ako správne orgány uhorského kráľovstva udržali až do rokov 1848 - 49.
Zemplín ako samostatný administratívny útvar - komitát - vznikol v prvej polovici 11. storočia ako dôsledok vojenských výbojov uhorského kráľa Štefana I. v Hornom Potisí. Tie posunuli hranice Uhorska severne od slovanského hradiska Zemplín. Za Štefana I siahali severné hranice Zemplína po Latoricu, v doline Ondavy sa posúvali stále vyššie a v 14. storočí dosiahol hranicu, ktorá zotrvala až do konca feudalizmu ako uhorsko - poľská štátna hranica. Kráľovské komitáty mali množstvo majetkov a panstiev, ktorými panovník obdarúval šľachticov za zásluhy a preukázané služby. Tým vznikali ich panstvá, ale naďalej zostávali v kráľovskom komitáte. Kedykoľvek ich mohol panovník odňať a darovať inému.
Nové usporiadanie
Koncom 13. storočia vznikalo nové administratívne usporiadanie - komitáty sa menili na stolice. Stolica Zemplín mala štyri slúžnovské okresy. Revolúcia v rokoch 1848 - 49 priniesla zmenu stolíc na župy. Úradným jazykom sa stala po latinčine maďarčina.
Po vzniku ČSR boli na Slovensku aj naďalej župy - bolo ich šestnásť, medzi nimi aj Zemplínska. Jej južná časť po zmene hraníc pripadla Maďarsku a Užhorodská sa pričlenila k Zemplínskej. V roku 1923 bolo vytvorených iba šesť žúp - na východnom Slovensku Podtatranská a Košická. Do Košickej patril aj Zemplín.
Župné usporiadanie nahradili v roku 1928 krajinským. V rokoch 1940 - 1945 počas Slovenského štátu obnovili šesť žúp, medzi nimi bola Šarišsko - Zemplínska so sídlom v Prešove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
