Právo na značku majú len 4 výrobcovia
Nad tokajskými vinohradmi zapadá Slnko. Jeho posledné lúče sa kĺžu po intenzívnej zeleni listov viniča, pohladkajú bobule hrozna, skĺznu na zem a napoja ju poslednou energiou dňa. Z nej potom sálajú celú noc jej zásoby späť do viniča... Deň čo deň sa zázrak opakuje, keď je do strapcov koncom jesene vpísaný dostatok energie slnka a zeme, prichádza človek. Každý berie do rúk s úctou, vypestovanou skúsenosťou stáročí a pokloní sa. Starí vinohradníci hovoria, že tak to má byť vínu sa treba pokloniť pri zbere, pri výrobe vína a napokon aj v pivnici znížený vchod každej vás k tomu prinúti. Platí to už stáročia... A v Tokaji zvlášť... Pán Boh má asi toto miesto rád, dal mu všetko a ako vidno, dal to len jemu.
Poézia vína
"V tokajskom víne je skrytá nielen všetka energia zeme a slnka, ale najmä ľudskej práce denne doň pretavujeme všetok svoj pot, lásku, vzťah... Robiť víno je poézia sama to nie je práca v továrni s kovom alebo plastom. Aj hodnoty, ktoré táto práca vnáša do vášho života, sú potom iné... Čím viac dáte viniču zo seba, tým viac vám vráti v jeho kvalite, chuti, vôni," vysvetľuje Mária Macíková, spolumajiteľka rodinného vinárstva Macik a firiem Tokaj víno s r.o. a Tokaj vín s r.o Malá Tŕňa. Práve tam sme začali svoje pátranie po tom, prečo si Tokaj vyslúžil titul Vinum regum - Rex vinorum.
Cez prizmu stáročí
Povestný titul prišiel až oveľa neskôr, ako na tejto Bohom obdarenej zemi vysadili prvý štep viniča ten sa tu pestoval už v 2. storočí za čias Rímskeho impéria. Neskôr sem prišli Slovania to oni kúsku zeme na sútoku Tisy a Bodrogu dali pomenovanie Stokaj. Tokajské tufové pivnice, ktoré sa preslávili svojou špecifickou klímou, ideálnou pre dozrievanie vín, vznikli neskôr a ich pôvodný význam bol celkom iný - ľudia ich začali hĺbiť v 16. storočí kvôli Turkom ako úkryty. Asi najdôležitejším medzníkom Tokaja bolo vyrobenie prvého tokajského výberového vína( aszú) na veľkonočné sviatky roku 1650 ho v Sárospataku vyrobil Sepsy Laczko Maté pre vdovu po Jurajovi Rákoczim I. Zuzannu Lórantffyovú . Už v roku 1655 bolo v Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb /hrozienok/ a tým začala výroba tokajských výberov. Najväčšiu slávu a obdiv získalo víno na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV./1638-1715/, kde si získalo už spomenutý titul Vinum regum - rex vinorum alebo Víno kráľov - kráľ vín.
Koncom 19.storočí v dôsledku nákazy fyloxéry Tokaj ostal bez života. O obnovu vinohradov sa zaslúžil Ján Mathiasz z Viničiek, ktorý objavom pestovania viniča na imúnnych pieskoch a vyšľachtením veľkého počtu kultivarov hrozna položil základy šľachtenia v Uhorsku. Po vzniku ČSR bola Tokajská oblasť hranicou rozdelená...
Prečo je Tokaj Tokajom?
Práve vtedy asi začali aj spory o značku Tokaj. Dlhé roky ju na európskych trhoch mohli predávať len výrobcovia z Maďarska. Pani Macíková hovorí, že medzi nimi spor nikdy neexistoval a ani neexistuje. Ale vráťme sa radšej k tomu, prečo je Tokaj Tokajom... Podľa Jaroslava Ostrožoviča z Malej Tŕne ho na to predurčuje špecifický súbeh geologických a klimatických pomerov v kombinácii so stáročiami zaužívanými a uznanými odrodami, ktoré sa pri jeho výrobe používajú. "Oblasť leží na sopečnom podloží, tzv. tufoch, ktoré majú dvojaký význam vďaka podmienkam umožňujú jednak vypestovanie tokajských odrôd viniča Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého - a tuf je aj materiálom, do ktorého sa hĺbili tokajské pivnice víno v nich dozrieva pri teplote 10-12°C a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu 88-95%." Apropó, ešte čosi je v tokajských pivniciach zvláštne prostredie je vhodné pre ušľachtilú pivničnú pleseň Cladosporium cellare. Hovorí sa jej aj pleseň opilec víno podporuje jej vznik a naopak, jej prítomnosť sa prejavuje vo víne.
Pokiaľ ide o klímu, Tokaj sa rozprestiera na južných svahoch Zemplínskych vrchov. Charakteristický je teplými, mierne suchými letami, v dobrých ročníkoch suchou a teplou jeseňou. Práve dlhá jeseň s množstvom teplých dní umožňuje vytváranie tzv. cibéb, ktoré sú základom tokajských vín. Ide o bobule hrozna, napadnuté ušľachtilou plesňou Bortrytis cinerea. K prírodným danostiam ešte treba prirátať ľudské vynálezy - oxidatívnu technológiu pri výrobe vín (prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína je príčinou tvorby "chlebovej" príchute, ktorá tokajské charakterizuje) a v neposlednom rade je to zrenie vín v malých dubových sudoch.
Nie je Tokajské ako Tokajské
Ostrožovič dodáva, že právo používať značku Tokaj majú len štyria výrobcovia okrem Ostrožovičovcov z Veľkej Tŕne ešte vinárstvo rodiny Macíkovcov z Malej Tŕne a rodiny Nagyovcov z Viničiek. Zoznam uzatvára firma Galafruit Malá Tŕňa. Mária Macíková dopĺňa, že pravé tokajské možno kúpiť len vo fľaši: "Tokajské víno nie je možné kúpiť sudové také neexistuje." Podľa Ostrožoviča ide vlastne o malý obchodnícky trik, postavený na neznalosti zákazníka: "Mala by ich na to upozorniť aj cena pravé Tokajské nemôže byť lacné."
Za pravdu mu dáva aj malý exkurz tokajským vinobraním. Cibéby, ktoré sú perlami pre výrobu samorodných sladkých a putňových vín, sa zbierajú neskoro v jeseni. Jeden človek dokáže nazbierať tak 10-12 kilogramov denne, pritom jedna putňa, ktorá sa používa pri výrobe tokajských samorodných a putňových vín, váži až dvojnásobok 22-25 kilogramov! Cibéby sa následne zalievajú gönczkým sudom (asi 136 litrov) Tokajského samorodného suchého vína. To vzniká z kombinácie Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého. Rmut z polisovaného hrozna sa po šetrnom scedení ako mušt dostáva do kvasných nádrží, odkaľuje sa, pretočí do novej nádoby. Po vykvasení sa "školí", aby sa odstránili bielkoviny či nežiadúce látky. Všetky procesy sprevádza systém prísnych kontrol. Do tokajského sa cukor nepridáva! Pri jeho výrobe sa používa oxidatívna technológia. A pravdaže, nie je rok ako rok v ročníkoch bez cibéb sa vyrába tokajské samorodné suché, v lepších Tokajské samorodné sladké, ktoré už obsahuje cibéby - musí zrieť minimálne 2 roky. Pri výrobe putňových výberov sa už cibéby spracúvajú osobitne tokajská esencia, ako sa extraktu z nich hovorí, obsahuje až 600 g/l cukru, z jednej putne jej vytečú maximálne 2 litre. Následne sa zaleje samorodným suchým, po vyluhovaní sa vylisuje a naplní do dubových sudov - v tufovej pivnici si poleží minimálne 2 roky, väčšinou viac 5 až 8. Predali by ste ho za 48 či 60 korún Vy?
Rodinná diagnóza...
Určite ste si všimli, že až traja výrobcovia, ktorý majú právo používať značku Tokaj, sú vlastne rodiny - Ostrožovičovci rovnako ako Macíkovci či Nagyovci. Pani Macíková hovorí, že vinárstvo a vinohradníctvo nemôže robiť každý. "Je to asi diagnóza, my sme už tretia vinárska generácia, vo firme už robí aj syn a nevesta, vyrastá naša piata vnuk Erik," vysvetľuje. Rodina žila pôvodne pri Sobranciach, v obci Choňkovce a vlastnila vinohrady aj pivnicu. Do srdca Tokaja v Malej Tŕni sa Macíkovci dostali v roku 1981, keď obaja začali pracovať vo Vinárskych závodoch v Slovenskom Novom Meste. Tak ako všetci zamestnanci, aj oni sa starali o asi hektárový vinohrad. Po 20 rokoch kúpili starú usadlosť, postupne kupovali vinohrady a vybudovali malé rodinné impérium. Firma Tokaj vín vznikla v roku 1995, za 11 rokov zo starej usadlosti vytvorili malý tokajský raj. Spracovávajú hrozno zo 40 hektárov viníc, a ročne vyrobia asi 200-tisíc litrov vína. Závidieť im možno aj pivnicu, ktorá je jedna z mála pôvodných stredovekých pivníc v tokajskej oblasti. Pani Macíková hovorí, že pochádza z čias Rákocziovcov, v súčasnosti má asi 300 metrov chodieb, priamo v nich sú degustačné miestnosti aj archívy vín, najstaršie pochádzajú spred roku 1930, keď sa vína začali etiketovať: "Tokajské vydrží aj 50 rokov, má totiž veľký vyzrievací potenciál, čo iné vína nemajú." Priznáva, že spočítať množstvo návštevníkov je nemožné: "Ročne sú ich tisíce, zo všetkých kútov sveta od Japonska, cez Juhoafrickú republiku či Nový Zéland." Nemenej dôležité je množstvo ocenení, ktoré sú asi satisfakciou pre každého vinára.
Trochu iná je história rodu Ostrožovičovcov, výsledok je však rovnaký. Súčasné Ostrožovičovské impérium má korene v dare, ktorý si mladý Jaroslav Ostrožovič vyprosil od rodičov za maturitu chceli mu dať prsteň, on však chcel tokajskú vinicu. Pri obrábaní prvých vlastných 6 árov si nadobro uvedomil, že vinárstvo je jeho osudom. Na vysokej škole v Ledniciach stretol manželku Jarku, Moraváčku, ktorá bola ochotná odísť z rodného kraja na ďaleký východ. S ňou v roku 1990, po zmene politických pomerov a narodení syna, založili súkromnú firmu - okrem piatich sudov a nezmiernej chuti do práce nemala nič. Mladá dvojica sa postupne dopracovala k malej pivničke, potom k väčšej pivnici, skladu a nakoniec natrvalo zakotvila vo Veľkej Tŕni. Dnes má podobne ako Macíkovci vytvorenú sieť vlastných predajní, v areáli firmy vyrástol Tokajský dom, na konte má rodina množstvo ocenení. Ostrožovičove víno sa stalo pojmom aj medzi osobnosťami vzácnym odberateľom istého druhu tokajského sa stal zabávač a herec Miroslav Donutil, ktorý Ostrožovičovcov v roku 2003 pasoval za dvorných dodávateľov veľvyslanectva Horáckeho a podhoráckeho kniežatstva v Košiciach a na ich viniciach zasadil aj vlastný štep. "Jeho" Furmint má vlastnú etiketu Víno kniežaťa Miroslava...
Špekulácie, hypotézy a fakty...
A ešte čosi, tvrdí sa, že tokajské je vlastne liek a môže sa podávať aj deťom. "Určite nie klasické víno, hoci je pravdou, že je bez chémie. U detí prichádza do úvahy len tokajská esencia, v ktorej je skrytá všetka energia vína a obsahuje vitamíny a antioxidanty," usmieva sa pani Macíková. Pokiaľ ide o nás dospelých, označenie liek pre Tokajské víno vraj naozaj môžeme použiť: "Už dávno ho ľudia vnímali ako elixír mladosti, ale až novodobé expertízy, ktoré robili lekári, to dokázali. Podľa nich má jeho pitie preukázateľne preventívne účinky napríklad pri predchádzaní kardiovaskulárnym či nádorovým ochoreniam. Hovorí sa aj o vplyve na potenciu..."
Lepšie raz vidieť, ako...
Ako sa hovorí, lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, či skôr čítať. A práve o to, aby sa o slovenskej perle, Tokajskej vinohradníckej oblasti, dozvedelo čím viac ľudí, tunajší vincúri snažia aj rôznymi akciami pre verejnosť. Možno aby aj preto, aby sme si prestali mýliť Tokajské a víno z Tokajskej oblasti, čo je veľmi široký pojem, už druhýkrát pripravili Deň otvorených tokajských pivníc. Tento rok pripadá na zajtra, sobotu 30. septembra, jeho sprievodnou akciou sú Vinobranecké slávnosti v Čerhove. Dobrú myšlienku podporil aj denník KORZÁR. Špeciálne v tento deň sa aj pre vás, milí čitatelia, otvoria pivnice v Malej a Veľkej Tŕni a Viničkách, medzi ktorými bude premávať kyvadlová doprava. A o cestovanie sa nebojte - do vstupnej brány Tokaja vás dopraví špeciálny vlak Tokajský expres, ktorý z Košíc odchádza o pol desiatej dopoludnia. Ak si chcete naživo vychutnať sviečkami osvetlenú stredovekú tufovú pivnicu, pozorovať víno, lenivo tečúce do pohárika, vnímať všetkými zmyslami rozvíjanie medovej ruže s vôňou kôrky chleba, hrozna a domova zároveň v ústach, poláskať ho na jazyku a cítiť v ňom všetku poéziu, určite na Tokajský expres nasadnite...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
