zrejme i širšiemu vesmiru: Kým v Česku, Maďarsku, Poľsku sa dva či tri mesiace pred dňom D účastníci strany i nominanti sústreďujú najmä na predkampane, tlačia sa do médií a občas propagujú aj programy, či diskreditujú súperov, na Slovensku je ústrednou témou uzatváranie koalícií. Ak si prejdeme spätne v hlave tento typ volieb, tak ich kľúčovým obsahom, ktorý sa komunikuje verejnosti, je, že kto s kým v ktorom meste (dedine) pôjde. A keď príde hodina uzavretia kandidátok, ktorá tentoraz odbila o polnoci z nedele na pondelok, nestačíme obdivovať, čo zase zlepili za konštrukcie.
Ani Košice tento jav neobchádza, hoci Rudolf Schuster tak spolarizoval mestskú (nie regionálnu!) scénu, že jej členenie v zásade už desať rokov kopíruje prirodzené politické reálie. (To je vôbec najväčšie plus, ktoré po sebe zanechal.) Napriek tomu sa o koalícii KDH-SDKÚ-SMK rokovalo až do záverečnej sekundy. O čom asi debatovali? Porciovali korisť až do poslednej stoličky vrátnika. Nič sa nesmie nechať náhode, lebo "kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič" (Novotný) a oni sa už poznajú dosť dobre, aby vedeli, že pre flek za 30-tisíc hrubého v mestskom podniku sú schopní zrušiť aj celú koalíciu. V SDKÚ sa aspoň poučili z príbehu spred štyroch rokov, keď tým, že postavili súpera Knapíkovi, vystlali žezlo pre Trebuľu.
Siahodlhé rokovacie maratóny sú v popredí klinického obrazu a zacláňajú vo výhľade na akékoľvek iné témy. Máme pravicovú koalíciu, ale nikto nevie, aký bude jej vzťah k problému DPMK (kde KDH a SDKÚ sú či boli v konflikte), Auparku, či čomukoľvek. Situácia pre voliča však bude našťastie priehľadná, keďže reálny výber je len medzi touto a konkurenčnou partiou Smer-HZDS-SNS-SF. Tá je tiež prirodzená, ešte aj vtedy, ak niekomu kole oči SF v tejto spoločnosti. Nemusí po parlamentných voľbách zhodila Martinákovej strana všetky masky a napr. v Petržalke podporuje, spolu so SNS a HZDS toho Matušku, ktorý v "doplňovačkách" kupoval hlasy za žehličky. Komplexný pohľad na krajinu ešte chýba, ale z toho, čo je zverejnené, sa dá povedať, že Smer, SNS a HZDS sú privilegovaní partneri SF...
V Bratislave sa Hrušovský s Dzurindom predviedli spoločne pred kamerami, aby demonštrovali podporu koaličnému kandidátovi. Keby primátor Ďurkovský (snažiaci sa o repete) mal byť tým spojivom, ktoré začne roztápať ľady medzi SDKÚ a KDH po výhrade vo svedomí, tak by táto aliancia proti Beňovej v boji o najprestížnejšiu komunálnu stoličku mala aj veľkú pridanú hodnotu. Tu však musíme byť skeptickí. Skutočnosť, že v obraze nebol Béla Bugár, je viac ako chyba krásy. Ani nemohol, keďže bratislavská filiálka SMK si zmyslela, že najlepším primátorom bude Flašíkova žena. A tak pán Mede (mestský šéf Maďarov) sedel v tom istom čase za stolom so zástupcami Smeru, HZDS, SF a zelených. Určite sa mu v tejto spoločnosti páčílo už len preto, lebo práve v týchto dňoch SMK lobuje cez celú Európu, aby Smeru bolo pozastavené členstvo v rodine eurosocialistov. Táto momentka z metropoly je dokumentáciou, že v komunálnych voľbách sú základy a princípy, na ktorých politika funguje, prepísané záujmami, náklonnosťami a osobnými preferenciami regionálnych bossov. Tí rozhodujú o sebe nezávisle napr. na tom, že stranícke centrály si idú po krkoch. Vrcholový vtip je, že do Beňovej koalície sa hlásila aj SNS, pričom v SMK o tom viedli normálnu debatu... Hranica úplnej absurdity tentoraz ešte nebola prekonaná, ale to, že koalícia SNS-SMK vôbec bola nastolená, je najlepším svedectvom, aký je vzťah komunálnych volieb k politike.
Na strane druhej, skutočnosť, že súčasné vládne strany údajne idú asi v 70 percentách miest a obcí spoločne (tvrdí to Číž zo Smeru), by znamenala predsa len určitý pokrok oproti situácii spred štyroch rokov, ktorú charakterizovala masa abnormálnych koalícií. Keďže aj KDH a SDKÚ našli k sebe cestu i v iných veľkých mestách, predsa len vidieť určitý vývoj. Ale na základnom fakte, že voľby 2. decembra sú len o rozdelení moci, vplyvov a peňazí, ktoré tečú do komunálu prúdom ako ešte nikdy, to však ešte nič nemení. Koaličných anomálií je naďalej toľko, že degradujú i tieto voľby. A predovšetkým strany, ktoré do svojich spojeneckých politík stále nedokážu presadiť ako kľúčové princípy vlastnú identitu a hodnoty, čo vyznávajú (teda mali by). Preto je na Slovensku stále hlavnou témou kto s kým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
