len kopia a kopia.
Zatiaľ sa ani jednému z doterajších ministrov školstva nepodarilo komplexne zmeniť (a hlavne zlepšiť) systém fungovania vysokých škôl. Keď je zlý systém, je zlé asi všetko. A dnes sme si posvietili na problém s názvom: PREDNÁŠKY.
Pravdou je, že študenti na prednášky nechodia. Tento problém trápi nejedného z nich, ale až vtedy, keď prídu na to, že na prednáškach si vyučujúci robil prezenciu a podobne. Tretiačka Jana Milovská si myslí, že problém s ignoráciu prednášok existuje, ale ako sama hovorí, "ja chodím na väčšinu prednášok, lebo na skúšku sa mi potom učí ľahšie. Okrem toho, som bola svedkom toho, keď študent dostal skúšku s odretými ušami len kvôli tomu, že na tých prednáškach sedel a počúval. Tak či onak, prednáškami nemáte čo stratiť." Mnohí študentskí kolegovia by jej však možno protirečili tak ako aj budúci ekonóm Peter: "Na prednáške som nebol od druhého týždňa v prvom ročníku a teraz som štvrták. Nemá to význam. Vyučujúci diktujú riadok za riadkom z vlastných kníh, tak načo tam mám sedieť. Keď si chcem pospať alebo pustiť monotónny zvuk, radšej si pospím doma alebo pôjdem niekam brigádovať." Na našu otázku, či si nemyslí, že mu to môže pomôcť na skúške, ako argumentovala Jana, odpovedal: "Možné to je. Je to o šťastí. Mrzí ma síce, keď sa v aule "hodí prezenčka" a nie som tam, ale už som sa presvedčil, že tí ktorí tam boli, sú na tom vlastne úplne rovnako ako my, čo sme to okašlali. Prednášky sú proste nudné a nepovinné, preto ich ignorujem ja a 90 percent spolužiakov so mnou."
Dôvodov, prečo študenti na prednášky nechodia, je viacero. Prvým a najhlavnejším je to, že sú nepovinné. Vplyv má aj to, aké má daný prednášajúci meno u starších žiakov, ktorí tieto informácie posúvajú mladším. Raz darmo, reklama je silná karta. Ovplyvňujúcim faktorom nízkej, prípadne niekedy aj vysokej účasti študentov na prednáškach je aj to, čo sa prednáša. "Je to dvojsečná zbraň, ak sa prednášajú aj iné veci ako sú v skriptách. Výhodou je, že viete niečo navyše a prednáška nie je taká nudná. Nevýhodou je zas to, že ak tam nie ste, chýba vám to pri učení sa na skúšku," myslí si študentka Betka Vyletelová z Prešova.
A ako vidia problém samotní predagógovia? Predekan na Hutníckej fakulte Technickej univerzty Pavel Raschman si myslí, že problémom je niekedy aj samotná téma prednášanej problematiky či spôsob výučby. Podľa neho je to ale hlavne preto, "že študenti tak isto ako väčšina Slovákov má tendenciu vyberať sa cestou najmenšieho odporu. A to platí aj o študentoch, keď sú dobrí. Na tú prednášku proste nepôjdu, lebo nemusia. A preto ja osobne ani neverím, že tento stav sa zmení, ak sa nezmení celý systém, ale to je už na inú debatu. Podstatné je, že študenti sa celkovo nerozhodujú pre kvalitné štúdium, ale hlavne pre nenáročné štúdium."
Ako však jedným dychom dodáva, z osobných skúseností vie, že študenti sú niekedy v budúcnosti vďační, ak sú nútení nielen učiť sa, ale aj sedieť na prednáškach. "Je to pravda. V budúcnosti to študenti ocenia, že na tej prednáške sedeli povinne príkazom. Ten vyučujúci predsa len asi vie viac, čo je potrebné si odsedieť a oddrilovať."
Zaujímavým javom je pre mnohých aj fakt, že niektorí prednášajúci pritiahne na svoju prednášku omnoho viac študentov ako jeho kolegovia. Čím to je spôsobené? Témou, samotným predmetom, charizmou prednášajúceho, ale aj tým, ako berie študentov. "Študenti vycítia, kedy sa bavia s učiteľom, ktorí ich berie za seberovných a kedy sa bavia s otitulovaným arogantným dedkom. Záleží hlavne na tom, či je prednáška aj o niečom inom ako o teórii z knihy," dodala študentka Betka.
Ako na záver doplnil Pavel Raschman, "prednáška má význam vtedy, keď tam ten učiteľ povie aj iné veci ako sú v učebniciach. Niekto si myslí, že prednáška je o tom, že dostane materiály na skúšku a tým to skončí. Tá však má byť hodnotnou doplnkovou formou k iným formám výučby, kde by mali študenti chodiť z iných dôvodov ako z povinnosti."
Tak či onak, aj keď je to tvrdé vyjadrenie - ignorácia väčšiny prednášok na Slovensku existuje. To, čo je strojcom tohto problému ťažko s určitosťou identifikovať. Každopádne by sa však mal každý vyučujúci zamyslieť, prečo na jeho prednáškach sedí päť a pol človeka. Jednou vecou je to, že je nepovinná. Tou druhou vecou však je, ako ju urobiť z nepovinnej na takú, aby tam študenti chodili radi. Učiteľ je však až vtedy dobrým učiteľom, ak dokáže nielen naučiť, ale aj upútať tak, aby sa študenti učili inak ako len z povinnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
