Ukrivdení mali právo pomsty na trhu, mäso a tekutiny predávali podľa ľúbivosti
Podľa niektorých historikov Zakarpatie sa stalo obeťou maďarských výbojov v 11. storočí a postupne sa tam formovala Užská stolica (župa) so sídlom najskôr na hrade a potom v meste Užhorode - Územie stolice sa v stredoveku upravovalo a hranice ustaľovali. Západná časť župy sa po rozpade Rakúsko - Uhorskej monarchie v roku 1918 stala súčasťou Slovenska.
Sobrance viac ako 500 rokov boli súčasťou tejto stolice. Podľa archeologických prieskumov okolie mesta bolo obývané už v mladšej dobe kamennej. Ľudia tu žili v dobe rímskej a v čase veľkého sťahovania národov. Preukázateľná je prítomnosť Slovanov v 6. storočí a títo v západnej časti župy zohrali dôležitú úlohu v období formovania Veľkej Moravy. V 11. a 12. storočí na toto teritórium začali prenikať Maďari, Nemci a neskôr aj Rusíni.
Sobrance postupne vznikli zo stredovekej osady v chotári slovanskej občiny Tiba. V roku 1351 uhorský kráľ Ľudovít I. povolil na tibavskom panstve každý utorok trhy. Kráľ Žigmund na tom istom mieste v roku 1398 povolil usporiadať v deň Navštívenia Panny Márie jarmok, každú stredu aj trhy. Tibava (Tiba) a neskôr aj Sobrance sa nachádzali na krajinskej ceste z Michaloviec cez Sobrance do Užhorodu a ďalej do Mukačeva. Vytvorila sa aj druhá trasa krajinskej cesty okolo Uhu z Lelesa, cez Kapušany do Užhorodu a ďalej do Ľvova. Priaznivá poloha umožňovala rýchlejší rozvoj Sobraniec oproti iným okolitým usadlostiam. Sobrance sa v tomto okolí preslávili trhmi a jarmokmi.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1409, ale Sobrance existovali už skôr. spočiatku sa jarmoky v meste konali od 1. - 3. júla a od roku 1449 trvali sústavne dva týždne od 18. do 30. apríla, čo mestu potvrdil Ján Huňady. Dnešný názov v podobe Sobrance sa ustálil v roku 1920. Podľa F. Uličného miestne sídlisko založili ľudia - 'sobranci', ktorí sa zúčastňovali na trhoch a jarmokoch. Juraj Macák v knihe Východné Slovensko v dobe Veľkej Moravy uvádza, že Sobrance mohli byť starým kultúrno-misionárskym strediskom a pôvodný názov môže pochádzať od slova Zbor alebo Sobor, ktoré v staroslovanskom význame znamenalo zhromaždenie misionárov - eremitov v 10. a 11. storočí.
Matej Bel v publikácii Užská stolica z r. 1730 uvádza, že Sobrance boli rýchlo sa rozvíjajúcim mestečkom, k čomu prispeli trhy a jarmoky. Mestečko získavalo niektoré zvláštne výhody, ktoré sa tam dostali z cudziny. K nim patrilo právo na meranie tekutín a právo predaja mäsa nie podľa váhy, ale podľa ľúbivosti. Opisuje udalosti, ktoré sa na trhoch a jarmokoch odohrávali, čo nemalo obdobu na iných miestach. Na trhoch v Sobranciach mali veľké práva tí ukrivdení, ktorým sa stala krivda niekde inde a na trhoch v Sobranciach sa týmto ľudom mohli ukrivdení pomstiť. Postup sa považoval za normálny a spravodlivý, ak nešlo o vraždu. Ukrivdení svojim protivníkom po poškriepení vyslovovali hrozbu: "Ty, ak si chlap, príď na sobranecký trh, tam ti to odplatím vrchovatou mierou." V čase trhu sa sledoval príchod protivníkov na trhy a často tam vyzeralo ako na bojisku a ľudia dlho mali o čom rozprávať.
Západná časť Užskej župy od 13. storočia bola vo vlastníctve predkov zemianskeho rodu Starayovcov z Michaloviec. Sobrance patrili im alebo niektorým členom spríbuzneného rodu. Pod michalovské panstvo Starayovcov patrila aj Tibava (Tiba).
Sobrance sa dostali do víru stavovských povstaní. Matej Bel prišiel do Užskej stolice až v roku 1715 a vtedy našiel mestečko Sobrance zrovnané so zemou a takmer ľudoprázdne. Ostali tam žiť len v dvoch usadlostiach a v r. 1744 sa ich počet zvýšil na štyri. Zachovala sa kúria barónov Gombošovcov a zemanov Feketyovcov. Okrem toho sa tam zachoval sklad a zájazdový hostinec baróna Staraya. Život sa postupne v meste začal obnovovať a v r. 1828 mestečko malo 49 domov a 527 obyvateľov, ktorí sa zaoberali remeslami a poľnohospodárstvom.
Od polovice 19. storočia sa Užská stolica rozdeľovala na štyri slúžnovské okresy: Užhorodský, Seredniansky, Kapušiansky a Sobranecký, pod ktorý patrilo 45 obcí. Po vzniku ČSR sa západná časť župy s okresmi v Kapušanoch a Sobranciach pričlenila k Slovensku a začlenila sa do Zemplínskej župy. V r. 1926 sa Sobrance stali znova okresom, pod ktorý patrilo 47 obcí a okresným mestom ostali až do roku 1960, kedy boli pričlenené pod okres Michalovce. Počas druhej svetovej vojny sa mesto ocitlo v maďarskom okupačnom pásme až do oslobodenia 23. novembra 1944, kedy sa znova stali súčasťou Slovenska.
Najväčší rozkvet mesto dosiahlo po druhej svetovej vojne do roku 1960. Ďalšie roky pribrzdili jeho napredovanie a dosť nepriaznivé podmienky na rozvoj tam pretrvávali donedávna. V súčasnosti mesto má viac ako 6 000 obyvateľov a stalo sa vstupnou bránou na Ukrajinu cez priechod vo Vyšnom Nemeckom.
Na území mesta sa nachádzajú zvyšky stredovekého opátstva z druhej polovice 13. storočia, ktoré od 16. storočia ostalo opustené. Ku vzácnejším historickým pamiatkam mesta patrí bloková stavba zemianskej kúrie z druhej polovice 19. storočia. V meste sa nachádzajú dva r. k. kostoly, z ktorých jeden má rotundovú podobu bez veže, na ktorý bol položený základný stavebný kameň v roku 1992.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
