akých bol v Košiciach zvolený v druhom kole o jeden-jediný hlas, pozícia, v ktorej sa nachádza KDH a i jeho osoba sama osebe sú faktory, ktoré nedávajú dôvod na optimistickú prognózu.
Čarnogurský zdôvodňuje svoj návrat "čiastočne" rozpormi, ktoré vznikli v hnutí v otázkach povolebného postupu. To je však ozaj len čiastočná motivácia - alebo mediálna - ak vôbec to motivácia je. Na prvom mieste je skutočnosť, že zakladateľ a desaťročný predseda KDH neodchádzal z vedenia celkom dobrovoľne, ale po turbulenciách, ktoré rezonovali po ochode Dzurindovej partie a vytvorení SDKÚ. Minimálne desaťkrát odvtedy v rôznych súvislostiach pripomínal, ako má politiku rád a ako mu chýba. Povedať, že bolo otázkou času, kedy sa vráti k starej láske, by bolo trúfalé, ale zrejme nikto, kto ho dlho pozná, by neodprisahal, že sa tak raz nestane. Čarnogurský volil úplné stiahnutie sa zo straníckych funkcií, hoci stačilo, aby odovzdal post predsedu aj preto, lebo bol pod tlakom, aby svojimi extravagantnými názormi na vstup do NATO, ktorý sa blížil, nenarúšal všeobecnú harmóniu politických elít. Dnes sme dávno po integračnej bodke, ale otázka znie, či je nový člen predsedníctva KDH pripravený zriecť sa "slobody otvárať témy, ktoré si ako radový člen otvárať dovoliť nemohol", čo udával ako najväčší prínos svojho vypadnutia z politiky. Ak pripravený nie je, KDH má problém. Ešte jeden k tým doterajším. Do vrcholného vedenia pravicovej strany, člena EPP-ED, sa skrátka vracia človek, ktorý bol pred tromi rokmi ústrednou tvárou a upútavkou organizátorov referenda o vstupe do NATO. Toto je veľký otáznik nad jeho comebackom. "Svoje postoje k týmto i ďalším otázkam som nezmenil. Myslím si, že vývoj udalostí od môjho odchodu až dodnes ich len potvrdil", hovorí na uvítanie. Nuž - k "historickej komédii" či fraške je vzdialenosť už neveľká. Povedzme, že jedno, dve či tri televízne vystúpenia...
Skutočnosť, že sa prebil do predsedníctva doslova s odrenými ušami, ozaj prekvapila, je však len odrazom toho, že Čarnogurský získava funkciu v inom KDH, než z akého odchádzal. Tu nejde len o prirodzené vädnutie jeho osobnej autority, ale hlbšie posuny smerom k fragmentarizácii záujmov, ktorých rôznorodosť viedla k "naháňaniu hlasov pre regionálnych vodcov" a potlačila "hodnotovú politiku, akú predstavuje Ján Čarnogurský" (František Mikloško). Nad tým netreba zalamovať rukami, lebo nevidieť, prečo by práve KDH malo zostať nedotknuté všeobecnými trendmi, ktoré sa udomácňujú v politike. Je to ale signál, aké má šance na úspech zmierovacia misia zblížiť dve krídla, ktoré sa dostali do konfliktu po voľbách. Ak sa pozrieme na hlasovanie z tohto uhla pohľadu, tak vidíme, že vo väčšinovom tábore, ktorý podporuje líniu Pavla Hrušovského, je Čarnogurský už viac menej veličina odpísaná a jednoznačne sa k nemu hlási len menšina okolo Palka, Lipšica, Mikloška a Minárika. Že čo z toho vznikne, sa nedá veľmi predvídať, ale natiska sa myšlienka, že Čarnogurského potenciál vytvoriť okolo seba krídlo tretie je zrejme vyšší, ako zmierovať tie dve už existujúce. Čarnogurský "zatiaľ" odmieta, že by jeho ašpirácie siahali vyššie, napr. až po pozíciu predsedu, predstaviť si scenár, v ktorom by bol akože vyzvaný, aby sa takto "obetoval" na oltár jednoty KDH, však nie je až také ťažké. Isteže to neznamená, že by bola obeť úspešná. Tu sa žiada pripomenúť ešte jedna drobnosť - Hrušovský sa stal predsedom ako osobný nominant Čarnogurského (protikandidát bol Figeľ).
Pragmatické jadro návratu je v nádeji, že expredseda, zakladateľ hnutia, ikona protimečiarovského odboja a autor myšlienky slovenskej "hviezdičky a stoličky" môže vrátiť KDH jedno či dve percentá, ktoré sa odkotúľali. Pozícii KDH na politickej scéne, samozrejme, ani Čarnogurský nijako zásadne nepomôže. To, čo ovplyvniť môže, je formulovanie taktiky pre toto volebné obdobie i dlhodobej stratégie. Práve tu leží obsahový konflikt, ktorý si musia vyriešiť v KDH. Teda či sa zadefinujú ako súčasť pravicového bloku, ale vždy v tieni SDKÚ, ktoré predstihnúť vo voľbách objektívne nemôžu. Alebo sa rozkročia v strede podľa vzoru českého "brata" KDU-ČSL a zamerajú rovnakú vzdialenosť od Smeru i SDKÚ. Košická deklarácia, že "viac ako kedykoľvek predtým bude KDH presadzovať politiku solidarity" je už významným náznakom, čo má väčšinovú podporu. Vo všetkej úcte k veľkosti Jána Čarnogurského sa patrí povedať, že ak je jeho misia čoby zmierovateľa v KDH nejasná, rola stragéga a ideológa by bola ozajstná "historická komédia".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
